Prvýkrát som ho videl, vlastnej aj počul na Transmediale v Berlíne. Jon Hopkins bol môj najsilnejší zážitok z tohto ročníka festivalu, ktorý je venovaný umeniu nových médií.
Chvíľu dubstep, chvíľu náznak cholerickej breakcoreovej rytmiky. Do toho veľmi muzikálne napasované
melodické linky, na aké by bol hrdý hociktorý klasický skladateľ. A ešte si predstavte skvelú animovanú videoprojekciu na niekoľkých plátnach naraz.
Ale raz vidieť je lepšie, ako desaťkrát opisovať - pozrite si to sami:
Práve tie melódie sú jeho trademarkom - na rozdiel od väčšiny tvorcov elektronickej hudby má nielen drahé nástroje a trendy ofinu, ale aj tradičné vzdelanie (študoval klavír na prestížnej Royal College of Music).
Rovnako strhujúci je jeho album Contact Note z roku 2004. Pritom ide o úplne inú hudbu - jemnú downtempovú elektroniku s krásnymi vokálmi a detailne prepracovaným zvukom.
Tento chalan je Londýnčan, ešte mu len ťahá na tridsiatku, no už patrí medzi najuznávanejších producentov na scéne. Jeho meno (teda presnejšie jeho zvuky) už nájdete na nahrávkach tak rôznych hudobných celebrít ako sú napríklad praotec ambientu Brian Eno a Coldplay.
Koho to navnadilo, môže sa 10. apríla vybrať do pražského Paláca Akropolis. Chystá sa tam totiž aj Jon Hopkins.
