SME
Sobota, 4. február, 2023 | Meniny má Veronika

Rozhovor: Sklárne sú školou života

Renomovaný sklár Patrik Illo vzdal poctu fabrike v Lednických Rovniach.

Patrik Illo (1973) sa narodil v Považskej Bystrici. V roku 1992 absolvoval sklárske učilište v Lednických Rovniach, v roku 1998 odbor sklárskeho výtvarníctva na VŠVU v Bratislave a katedru maľby - intermediálny ateliér. V rokoch 1998 - 2006 pracoval ako iPatrik Illo (1973) sa narodil v Považskej Bystrici. V roku 1992 absolvoval sklárske učilište v Lednických Rovniach, v roku 1998 odbor sklárskeho výtvarníctva na VŠVU v Bratislave a katedru maľby - intermediálny ateliér. V rokoch 1998 - 2006 pracoval ako i (Zdroj: SME - VLADIMÍR ŠIMÍČEK)

Dizajnér PATRIK ILLO nepatrí medzi ľudí, ktorí by svoje úvahy chceli rozvíjať slovne. To, ako myslí, sa naskutku odráža v predmetoch, ktoré vychádzajú z jeho návrhárskej dielne. Nerieši abstraktné umenie. Vyše dvadsať rokov ho živí logika predmetu v danom čase a priestore. Pohybuje sa v krehkom svete skla, ktoré v jeho pochopení môže každodenne nielen slúžiť, ale vie aj ovplyvniť.

Dlho ste pracovali v sklárni v Lednických Rovniach, dokonca ste nás po nich počas jednej reportáže sprevádzali. Dnes tam už nie ste, prečo?
„Stále pre tieto sklárne pracujem, ale externe. Momentálne pracujem pre viaceré firmy. Posledné roky som robil okrem Rony ešte pre niekoľko sklárskych firiem napríklad v Poľsku, vo Francúzsku, v Česku, a ešte pre rôzne menšie firmy."

Je lepšie fungovať na voľnej nohe?
„Keď človek robí osem rokov na jednom mieste, tak chce zmenu. Aj ja som chcel vyskúšať niečo nové, byť nezávislejší. Posledné roky som žil prakticky stále na cestách. Bývam v Považskej Bystrici, ale mal som prenajatý byt v poľskom meste Krosno, kde som pracoval pre miestnu skláreň. Medzitým som pendloval medzi Poľskom, Českom a Slovenskom. Vlani som najazdil osemdesiattisíc kilometrov."

Považujete sklárne v Lednických Rovniach za dobrú školu?
„Určite áno. Z môjho pohľadu to bolo určite prínosnejšie ako vysoká škola. Sklárne boli naozaj škola do života: možnosť spoznávať technológie, komunikovať s výrobou, s marketingom, obchodom bolo pre mňa veľmi dôležité."

Štúdium v ateliéri skla na Vysokej škole výtvarných umení u nás takéto možnosti neposkytuje?
„Niekedy mám pocit, že sa im skoro vyhýba. A pritom nemôžem povedať, že by vznikali invenčnejšie veci tým, že nekomunikuje s reálnym svetom. Podľa mňa každý predmet by mal mať svoju hodnotu, či už predajnú, výrobnú, estetickú, funkčnú... A skĺbením týchto hodnôt by mal vzniknúť predmet, ktorý reálne niekto vyrobí, reálne niekto predá, reálne si ho niekto kúpi a tým sa dostane do reálneho života."

Myslíte si, že ani dnes na toto v škole u nás neprihliadajú?
„Jednoznačne. Škola nemá žiadne kontakty na výrobcov. Problém vidím aj v tom, že sklársky ateliér je koncipovaný na rozhraní voľného a užitého umenia akoby v priestore nikoho a všetkých. A to je príliš veľký priestor na sústredenie sa na konkrétny problém."

Keď vystavujete s inými sklármi na spoločných výstavách, máte pocit, že medzi nich patríte?
„Neriešim, či niekde patrím, alebo nepatrím."

Dávajú vám firmy voľnú ruku, alebo sa musíte prispôsobovať ich predstavám?
„Dizajn bol vždy súčasťou výrobného procesu a dizajnér vždy musel komunikoval so všetkými zložkami pri vzniku produktu. Ja nie som výnimkou."

Čo je podľa vás dobrý dizajn?
„Funkčný predmet správne umiestnený v čase a priestore."

Veľa vystavujete. Prečo je to pre vás dôležité?
„Snažím sa svoje veci ukazovať. Na jednej strane je pre mňa dôležité, aby moje veci boli komerčne úspešné, a na druhej strane v neutrálnom galerijnom priestore hovoria predmety samy za seba a lepšie sa odhaľujú ich estetické plusy a mínusy. Moja výstava, ktorá teraz prebieha, ukazuje viacero polôh práce."

Vaša výstava je akousi poctou pre sklárne v Lednických Rovniach. Na niektorých objektoch ste viac „ulietali". Sú napriek tomu všetky použiteľné na to, na čo v bežnom živote slúžia?
„Gro výstavy tvoria veci, ktoré som robil pre skláreň Rona, alebo ktoré tam vznikli ako experimenty. Časť je teda normálne vo výrobe a predáva sa. A druhá časť, to sú skôr veci experimentálneho charakteru, na ktorých som si všeličo vyskúšal, čo neskôr v zmenenej podobe sa takisto môžu dostať do výroby, stať sa reálnym dizajnom. Nájdete tu aj presah do voľného umenia, napríklad sklenené objekty, ktoré vychádzajú z formy nádoby. Tieto voľné objekty majú silný expresívno-symbolický charakter. Celý proces vzniku bol veľmi akčný. Vychádzal som z technológie, ktorú najviac používam - hutnícke sklo. Teda sklo, ktoré sa vyrába pri peciach."

Na jednej strane je pre mňa dôležité, aby moje veci boli komerčne úspešné,
a na druhej strane v neutrálnom galerijnom priestore hovoria predmety
samy za seba.

Aký je to pocit, vyjadriť sa akčnejšie?
„Vy ste nejaký psychológ? Osobne neprežívam pri tom žiadne extázy. Mám rád odstup od vlastnej tvorby."

Akú technológiu máte najradšej?
„Nedá sa hovoriť o tom, či niektorú technológiu uprednostňujem. Vždy mi ide skôr o spektrum myslenia, istú škálu myšlienok, ktorá sa odráža v materiáli a tvare. Niektoré z vecí, ktoré urobím, sú vyslovene amorfné, iné geometrické až minimalistické, niektoré dokonca symbolické. Veľmi rád sa hrám napríklad s úchopom, ktorým predmet ozvláštňujem a dávam mu akési metaforické významy. Momentálne sa venujem aj experimentom s tabuľovým sklom. Rozvíjam spoluprácu s jednou firmou v Dubnici, začíname pripravovať koncept exkluzívnych sklenených nábytkov. Prvé prototypy sú už na svete aj na tejto výstave."

Hráte sa s pôvodným tvarom úžitkových predmetov, niektoré však vyzerajú byť na hranici použiteľnosti. Je funkcia predmetu u vás vždy prvoradá?
„Neriešim funkciu ako takú, považujem ju za samozrejmú. Z mojich pohárov sa vždy dá dobre napiť. Možno s inými pocitmi, ako keď pijete z obyčajného pohára."

Pramení niekde vo vás obdiv k týmto predmetom?
„Týmto sa nepotrebujem nejako rituálne zaoberať."

Oslovujú vás úžitkové sklené predmety v každodennom živote?
„Profesionálne áno, ale ak sa pýtate, či mám problém napiť sa aj zo zaváraninového pohára, tak nemám. Hoci to nemusí byť veľký zážitok."

Ako sa teda inšpirujete?
„Napríklad je pre mňa dôležitá znalosť dejín. Baví ma historický vývoj predmetov, ktoré dizajnujem. Keď navrhujem, nerobím to tak, že skáčem z jednej predstavy do druhej na základe nejakých katalógových trendov. Navrhujem svoju predstavu, skicujem ju alebo preskicovávam nejakú staršiu. Predmet musí byť použiteľný, súčasný a mať zároveň v sebe svoju historickú, jednotiacu líniu. Tá sa vlastne ani nedá obísť, na ňu sa všetko nabaľuje."

Čo je pri tvorbe pre vás najdôležitejšie?
„Aby si predmet, ktorý navrhnem, našiel svoje miesto v danom čase a priestore. Toto ma zaujíma."

Je sklo vyslovene vaším materiálom?
„Keď ho študujete od strednej školy, tak sa vám stane prirodzené. Určite by som nemal problém navrhnúť stoličku, ale vlastne nemám čas sa tomu venovať. Mimochodom, väčšinu voľných vecí nerobím zo skla, ale z iných materiálov."

Ako vnímate vývoj sklárskeho umenia u nás?
„Myslím, že sa zhodnem s viacerými odborníkmi, že všeobecný pocit v sklárskom umení na Slovensku je určitá stagnácia. Podľa mňa odvážnejšie s materiálom pracujú tí, ktorí neriešia iba sklo, a nie sú naň upnutí. Sklárske umenie strednej a staršej generácie sa vlastne stále točí okolo technológií brúsenia, okolo plôch, optických lomov... Ale možno niekde v škole už je niekto, kto nájde niečo nové aj v tejto oblasti."

Nezapochybovali ste niekedy, či je to dobrý spôsob, ako sa uživiť?
„Zatiaľ som sa dizajnovaním skla dokázal uživiť. Dúfam, že to tak ostane."

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vyšlo februárové Doma v záhrade
  2. Turisti ešte v Egypte neobjavili veľa miest, hovorí delegátka
  3. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu
  4. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model
  5. Dodajte vašej pokožke šťavu
  6. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka
  7. Vica Kerekes: Som väčší introvert, ako sa zdá
  8. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť?
  1. Vyšlo februárové Doma v záhrade
  2. Tím súťažného kvízu Riskuj! vyráža za fanúšikmi do Košíc
  3. Viete, kto je Najzamestnávateľ vo finančných službách?
  4. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu
  5. Turisti ešte v Egypte neobjavili veľa miest, hovorí delegátka
  6. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model
  7. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka
  8. Vica Kerekes: Som väčší introvert, ako sa zdá
  1. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť? 12 029
  2. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi 7 421
  3. Dodajte vašej pokožke šťavu 2 919
  4. Zdravie bez liekov. Lekár namiesto nich predpisuje studenú vodu 2 212
  5. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu 1 899
  6. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to 1 769
  7. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu 1 194
  8. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery 1 060
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Šéf Sberbank German Gref na stretnutí s prezidentom Vladimirom Putinom.

Morálny obrat Germana Grefa má pozadie v jeho fondoch v daňových rajoch.


14 h
Šéf wagnerovcov Jevgenij Prigožin na pohrebe jedného z bojovníkov jeho skupiny.

Na Ukrajinu naverbovali vyše 40-tisíc trestancov.


12 h
Peter Schutz

Na cirkusoch a chaosoch po páde vlády už nesú s Matovičom rovnakú zodpovednosť.


12 h
Množstvo snehu napadlo aj v Rajci.

Viaceré časti Slovenska zasiahla snehová kalamita.


a 6 ďalší 14 h

Neprehliadnite tiež

Hana Lasicová

Spisovateľka a spoluautorka nového filmu Slúžka.


18 h
Z výstavy Miro Žbirka: Roky a dni.

V Bratislave sa začína výstava Miro Žbirka: Roky a dni.


2. feb
Expertka na upratovanie Marie Kondo.

Marketing jej novej knihy nie je ohrozený.


2. feb
Herec Juraj Ďurdiak.

Princ je vždy len začiatok, hovorí pre programový magazín TV SVET.


2. feb

Blogy SME

  1. Roman Kebísek: Ostrolúcka písala o Štúrovi ako orlovi a o sebe ako lastovičke
  2. Katarína Chudá: Floriografia: tajné symboly a odkazy v maľbách
  3. Ľuboš Vodička: O Ivančiciach na Morave a (nielen) o ich slávnych rodákoch
  4. Ľuboš Vodička: Kam v Budapešti, keď prší? Koller Art Gallery
  5. Milan Buno: Ktorú z týchto TOP 15 kníh roku 2022 máte doma alebo ste čítali?
  6. Milan Buno: 7 knižných tipov: 33 skutočných príbehov, ktoré vás nabijú energiou a nádejou
  7. Katarína Chudá: Niko Pirosmani: ťažký osud geniálneho umelca
  8. Katarína Chudá: Vrah so schizofréniou kresliaci víly: Viktoriánske maľby víl
  1. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť Vb - bludy a klamstvá) 6 418
  2. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan) 4 751
  3. Rastislav Puchala: Starosta je ruský troll 3 990
  4. Dušan Koniar: Dzurindov projekt valcuje čítanosť aj diskusie 3 593
  5. Rastislav Jusko: Krvavá minulosť komunistickej prokuratúry. Je nám súdené prežiť ju znova? 3 288
  6. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane 3 075
  7. Ján Šeďo: "Ja nechcem byť ako moji rodičia", vypadlo z rómskeho chlapca. 3 069
  8. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 2 515
  1. Jiří Ščobák: Bude rok 2023 na Slovensku ekonomicky príjemný? Aká bude inflácia na konci roka?
  2. Martina Hilbertová: Keď prišla na Slovensko, nechcela žiť. Pomohlo jej divadlo
  3. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  5. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  6. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  8. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
SkryťZatvoriť reklamu