Recenzia / divadlo
Biljana Srbljanović: Amerika II
Preklad: Srdjan Sekicki. Dramaturgia: Uršuľa Ferenčuková. Scéna a kostýmy: Anita Szőkeová. Hudba: Juraj Haško. Réžia: Srdjan Sekicki a.h.
Hrajú: Radovan Kuric, Daniel Výrostek, Vladena Škorvagová, Silvia Donová, Ondřej Daniš, Richard Sanitra, Dominika Misárová a.h.
Premiéra: 27. februára v Divadle J. G. Tajovského
Názov Amerika II si srbská dramatička Biljana Srbljanović isto nezvolila náhodou. Odkazy na román Franza Kafku sú dobrým rámcom na skúmanie spoluobčanov, ktorí pred traumami najnovších dejín domoviny neutečú ani v New Yorku.
Jej Karl Rossman si v Novom svete nevie nájsť miesto. Po počiatočnom úspechu na neho doľahne samota i tragédia septembrového ataku World Trade Centra. Na rozdiel od svojho predobrazu dobrovoľne končí život.
Čo s veľkým oknom
Srbljanovićovej hra v Srbsku isto rezonuje. Na Slovensku žijeme inými traumami, preto by sa žiadalo text preložiť nielen jazykovo, ale aj „tematicky“. Mnohé motívy Karla, ale aj priateľa Daniela a ostatných majú u nás malú dramatickú váhu.
Nevedno, čo ich viac ničí, či fakt nového prostredia, slabá súdržnosť srbskej komunity v New Yorku, či teroristická dráma. Navyše literárna úroveň prekladu je naivná a vyumelkovaná.
Inscenáciu ako hosť režíruje študent banskobystrickej Akadémie umení Srdjan Sekicki. Skladačku autonómnych výstupov zjednocuje univerzálnou scénou i vedením hercov. Scénografka Anita Szőkeová konkretizuje rôzne priestory hry nábytkovými prvkami, ich prestavby sú však dosť nemotorné a zdĺhavé. Dominantný scénický prvok, veľké okno, v ktorom sa premieta nočné veľkomesto či nástupište metra, by si zaslúžil kvalitnejší strih.
Problémov je viac, ale
Režisér viedol hercov k civilnému výrazu, prirodzenému gestu a uveriteľnej psychologickej reakcii. Spomínaná nepresnosť motívov spôsobovala zvolenským hercom problémy.
Radovan Kuric narážal na jednostrunnosť hrdinu. Jeho Karl je na premiére toporný. Daniel Výrostek viac ilustroval vonkajškové črty priateľa Daniela. Vladena Škorvagová akcentovala iba jednu polohu Mafi, alkoholom ničeného cynika. Silvii Donovej chýbal priestor na hlbšiu tragédiu Ireny, a tak neprekročila bežnú podobu kokety. Ondřejovi Danišovi najmä v postave Čašníka chýbala hlbšia téma, povedzme amerického opovrhovania prisťahovalcami. Richard Sanitra a Dominika Misárová zahrali epizódne postavy v intenciách celku.
Hoci najnovšia premiéra vo zvolenskom divadle naznačila viac problémov, už len to, že spolupracuje s bystrickou umeleckou školou dáva prísľub, že by sa stojaté vody mohli pohnúť.
Autor: Oleg Dlouhý (Autor je teatrológ.)
