Mala by frustrovaná staršia žena cnostne sedieť doma? Tá z filmu Zuzany Piussi si vybrala opak. Na inzerát hľadá mladých mužov.
PRAHA, BRATISLAVA. Mierne zvrhlá zrelá žena sa chce zoznámiť s mladými mužmi vo veku 17 - 24 rokov. Mám odpor k mužom môjho veku. Nemusíš mať svaly. Značka: Androgýnny typ.
Sotva sa niektorý text inzerátu stane populárnejší ako tento. Aspoň v týchto dňoch určite.
Práve takto sa totiž začína premiérovaný film Zuzany Piussi Babička, ktorý rozpráva príbeh 56-ročnej pracovníčky encyklopedického ústavu, poetky Tamary Archlebovej. Minulú stredu ho odpremiérovali v pražskom kine Oko.
Čo je vymyslené
Tamara si takýto inzerát naozaj podala. Šokujúce azda je, že sa jej prihlásilo 650 mladých mužov. S mnohými mala aj sexuálne zážitky. Skoro každý sa jej počínaniu čuduje. A navyše: Ako mohla súhlasiť s nakrúcaním filmu?
Film Babička vznikol metódou fixovaných improvizácií, takže je kontroverzný nielen obsahom, ale aj formou. Mnohých zaujíma, či ide naozaj o dokument a čo v ňom je a čo nie je vymyslené.
Ale nebuďme puristi (a v tomto prípade ani puritáni). Zuzana Piussi tvrdí, že nie je dôležité, či ide o hraný film alebo o dokument, dôležité je, čo chce človek filmom povedať. Producent Čestmír Kopecký povedal, že posolstvo, ktoré by sa dalo vyjadriť jednou vetou, film nemá.
Láska sa nekonala
Scenár vznikal v spolupráci dvoch žien – jednej voyeurky za kamerou a druhej exhibicionistky pred kamerou. Muži sú v tomto prípade len štatisti, bábky. Mladosť je ich výsadou, ale inak sú prehliadkou slabosti ducha a morálky.
Je jasné, že Tamara má vo všetkých prípadoch intelektuálne navrch. Aj sexepílom im stačí, takže jej zvádzanie akože nevinných chlapcov nepôsobí obscénne. Rozhodne to nie je žiadna babička Boženy Němcovej a žien, ktoré odmietajú babičkovskú úlohu, je dnes mnoho.
Ak sa teda posunieme od moralizovania a špekulovania nad tým, čo je a čo nie je „hrané“, môžeme sa zamýšľať nad odkazom filmu. Je cenný tým, že vychádza z reality a že Tamara bola ochotná zahrať samu seba, hoci jej to nemuselo byť vždy príjemné.
Tamara rozhodne nie je žiadna babička Boženy Němcovej a žien, ktoré odmietajú babičkovskú rolu, je dnes mnoho.
Zažila aj veľa poníženia a sklamania, čo bežne ženy v jej veku zažívajú – akurát podaním inzerátu sa štatisticky pravdepodobnosť negatívnych zážitkov zvýšila.
Diváci sa počas premietania smiali, ale z kina odchádzali deprimovaní. Film je obrazom Tamary, aj spoločnosti. Je totiž aj o predsudkoch. Tamara vo filme hovorí, že jej ani tak nejde o sex, ako o dotyky. Hľadá lásku, ale láska – aspoň pred kamerou – sa nekoná. Sama síce tvrdí, že nemá len krátkodobé vzťahy a nejde v nich iba o sex, ale divák má pocit, že si to skôr nahovára.
Aby život nebol ilúziou
Ponúka sa otázka: Ako je naša spoločnosť nastavená, keď si vyše päťdesiatročná žena musí hľadať lásku takýmto zúfalým spôsobom? Prečo ju odsudzuje za správanie, ktoré by u muža tolerovala? Naozaj by sa prirodzenou cestou nenašiel jeden „normálny“ mladý muž, ktorý by dosahoval Tamarinu inteligenciu a dokázal by ju uspokojiť?
Možno my „zvonku“, vidíme, že si nezvolila šťastnú cestu za šťastím. Ale hlavne nie cestu zodpovedajúcu konvenciám. Možno sa láska naozaj nekonala. No páčilo by sa viac spoločnosti, keby frustrovaná babička sedela cnostne doma, brala lieky proti depresiám a piekla vnúčatám koláče? Dokedy má človek žiť a odkedy už len dožívať?
Tamara vraví, že chcela ľuďom ukázať, aby sa nebáli byť sami sebou. Vďaka svojej odvahe zažila nielen sex s mladými mužmi, ale hlavne dotyky. A ako je známe, dotyky liečia. Viac ako ľudová liečiteľka, ktorá sa mihne vo filme.
Ak má budhizmus docieliť, aby život nebol ilúziou, Tamare Archlebovej sa to dokonale podarilo. Na Slovensku by sa mal Babička premietnúť v apríli na Febiofeste.
Bolo na nás, čo sa stane v posteli
Zhovárame sa s hercom MILANOM CHALMOVSKÝM, ktorý vo filme Babička zrekonštruoval jednu postáv mladíkov.
Aký príbeh ste rozvíjali?
„Predobrazom mojej postavy bol človek, čo stále rozpráva Tamare o svojej mamičke, je na ňu veľmi naviazaný a je to taký domáci majster. Vyšlo najavo, v čom vzťah okrem vekového rozdielu nefungoval. Ona hľadala lásku, a ja v nej matku. Nebol som schopný jej vzťah opätovať. Oidipovský komplex.“
Cítite ho aj naozaj?
„To má v podvedomí každý, buď hľadá úplný opak rodiča, alebo niekoho, kto sa naňho čo najviac podobá. Možno ako herec som to mal jednoduchšie v tom, že som zvyknutý hrať, že sa neberiem tak vážne. Tamary sa situácie oveľa viac dotýkali.“
Ako na vás reagovala?
„V jednej scéne žiarlim, urážam ju a vyčítam jej, ako predomnou flirtovala s mladým mužom. Nebol som jediný, čo ju odsudzuje, alebo odmieta, ale bolo mi to už pri nakrúcaní ľúto. Keď som potom film videl, bol som sa jej ospravedlniť.“
Museli ste pred kamerou hľadať hranicu intimity?
„Scény sa točili veľmi dlho a bez prerušenia. Režisérka chcela, aby sme robili to, čo nám je prirodzené. Keď povedala, že si dáme posteľovú scénu, bolo na nás, ako sa situácia vyvinie.“
Ustrážili ste si ju?
„Ťažko sa dalo ubrániť prirodzenosti. Veď Tamara svoje problémy reálne prežívala a stále riešila. Ale vedel som sa vžiť do toho, že to celé je hra.“
Čím vás film obohatil?
„Scenár bol pre mňa len inšpiráciou, neboli v ňom žiadne repliky. Niektoré veci sa nedajú zopakovať, a to je na tom najkrajšie.“
Eva Andrejčáková
