Ani Slávik-Cmorik, ani Metalinda, ani Natália Hatalová, ktorá nahradila nezvestnú Vieru Berkyovú. Posledné semifinálové kolo Eurosongu v nedeľu vyhral Kamil Mikulčík s Nelou Pociskovou. To je však len jedna z nečakaných vecí tejto súťaže.
„Eurosong ponúka unikátnu možnosť: v priamom televíznom prenose v najsledovanejšom čase dostane 50 slovenských interpretov šancu NAŽIVO zaspievať SVOJU skladbu. Pre 99% zúčastnených je to možnosť, ktorú doteraz nemali a tak skoro ju ani mať nebudú," napísal nám scenárista súťaže Juraj Čurný.
Že práve tento človek, ktorý je zároveň údajne jedným členom "interného dramaturgického tímu" nevie, že mnohí interpreti nie sú autormi svojich skladieb je rovnako zábavné ako predstava, že napríklad Desmod, Paľo Drapák, Metalinda či Peter Cmorik trpia nedostatkom príležitostí predvádzať sa v televízii. Každopádne, organizátori práve Desmodu dali druhý pokus objaviť sa v televíznej Eurovízii. Kulyho zranenie zabránilo skupine zúčastniť sa prvého semifinále, ale v štatúte súťaže je jasne napísané, že interpret v takom prípade vypadáva.
Desmod mohol urobiť gesto a dať šancu iným. Že sa kapela rozhodla inak, sa dalo čakať. Viac prekvapuje alibizmus STV. Štatút je vlastne len zdrap papiera, na jeho konci je totiž veta, podľa ktorej si televízia môže upravovať výber piesní, ako sa jej to hodí. Desmod nebol nahradený nikým, ale keď Brigita Tarinová a Peter Minárik v štvrtom kole porušili podľa STV štatút "neúmyselne", náhradník sa hľadal hneď. Aby ste pochopili, čím to je, nemusíte byť členom No Name - stačí si preložiť názov tejto skupiny do slovenčiny.
Hudba nie je šport. Keď pripustíme túto jednoduchú teóriu, potom sa nemôžeme čudovať, ako je možné, že naša Eurovízia mala päť semifinále a nie dve. Hudobná súťaž dokonca nemusí byť ani o hudbe (schválne, skúste si vybaviť aspoň päť jej pesničiek).
Ale keď ide o súťaž plnú čudných rozhodnutí a zákulisných praktík, čo potom robí na obrazovke verejnoprávnej televízie?
