SME
Sobota, 4. február, 2023 | Meniny má Veronika

Čaro plechových vláčikov

Je pozoruhodné, ako zmenšený svet už po stáročia priťahuje deti. A platí to dodnes. Postavte svoju ratolesť pred rozsiahle koľajisko modelovej železnice, výstavku plastikových modelárov, zbierku klasických bábok-vlaky-farebne.jpgmarionet či rozsiahly domč

Je pozoruhodné, ako zmenšený svet už po stáročia priťahuje deti. A platí to dodnes. Postavte svoju ratolesť pred rozsiahle koľajisko modelovej železnice, výstavku plastikových modelárov, zbierku klasických bábok-vlaky-farebne.jpgmarionet či rozsiahly domček pre bábiky a máte zaručené, že ju odtiaľ dostanete len násilím. Miniatúry skutočného, veľkého sveta majú v sebe čosi magické, azda nepoznaný pohľad, podobný tomu, ktorý sa naskytol Gulliverovi, keď zavítal do krajiny Liliput.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nemalému percentu populácie záľuba v miniatúrnom svete ostane aj po prekročení hranice detstva. Modelári, ktorí zostrojujú funkčné alebo vitrínové zmenšeniny lietadiel, áut, vlakov, bojových vozidiel, lodí a bohviečoho ešte, ale aj zberatelia, ktorí si budujú zbierky priemyselne vyrábaných miniatúr, katalogizujú ich, navzájom si ich vymieňajú a kompletizujú, ako keby odmietli zahodiť magický kľúč od detstva.

SkryťVypnúť reklamu

Na tom nič nezmenili ani domáce počítače a počítačové hry: veď väčšina leteckých, automobilových, lodných či železničných simulátorov nie je v konečnom dôsledku ničím iným, len zmenšeným svetom, ktorému môžeme vládnuť a vykonávať v ňom aktivity, ktoré by sme v reálnom svete nemohli realizovať, nanajvýš o nich snívať. Je to vlastne moderná extenzia starých známych hračiek-miniatúr, rovnako ako súčasné vojnové strategické hry hrané na počítači nie sú ničím iným, len extenziou klasických cínových vojačikov alebo doskových hier.

Prečo práve vláčiky?

Určite najpríťažlivejším a najrozšírenejším zo všetkých malých svetov je svet modelových železníc. Kľúčom k tejto neutíchajúcej obľube je podľa všetkého skutočnosť, že vlaky jazdia po vopred vymedzených, avšak nekonečne premenlivých dráhach.

SkryťVypnúť reklamu

Navyše, sú jedinou hračkou, pri ktorej sa podstatné vlastnosti reálnej predlohy dajú zredukovať do dokonale ovládateľného a fungujúceho systému, a to na pomerne malej ploche. Toto sa nedá uskutočniť s lietadlami, autíčkami alebo loďami. Lietadlá vyžadujú neobmedzený vzdušný priestor, a teda náročné diaľkové ovládanie v akejkoľvek podobe a pri autách i lodiach jednoducho stratíme pocit reality prevádzkovaním po vopred postavenej dráhe či plavbou v jazere či rybníku.

Azda každý z dnešných štyridsiatnikov-päťdesiatnikov kedysi ako chlapec vlastnil nejaké elektrické vláčiky. Ak si ich zachoval v neporušenom stave (najlepšie aj s pôvodnými obalmi), vlastní dnes priam zberateľskú raritu. A ak sú to náhodou zdedené plechové vláčiky nejakých väčších rozchodov a mierok vyrobené prevažne dnes už nejestvujúcimi výrobcami, tak sa dá hovoriť o zberateľskom poklade.

SkryťVypnúť reklamu

Vznik malej železnice

vlakz-stanica.jpgAko hračka však modelové vláčiky nezačínali. Prvé modely slúžili predovšetkým na vedecké experimenty. Veď už v roku 1784 vyrobil William Murdock parnú lokomotívu s jedným vertikálnym valcom, aby demonštroval svoju myšlienku možným investorom. A predtým, než v roku 1804 zostrojil svoju prvú funkčnú parnú lokomotívu na svete Angličan Richard Trevithick, postavil štyri modely rôznych veľkostí.

A rovnako si počínali všetci, ktorí konštrukciu parnej lokomotívy zdokonaľovali. Až neskôr sa kovové modely strojov začali používať na popularizáciu prvých železníc, práve pre svoju schopnosť zaujať, pobaviť a poučiť. Technický model a technická hračka k sebe nikdy nemali ďaleko.

Podľa španielskeho historika železničných modelov Gustava Redera vznikla prvá funkčná modelová železnica v jeho vlasti. Tvorila ju miniatúrna funkčná parná lokomotíva na lieh a niekoľko vagónov. Bolo to v meste Jerez de la Frontera, domovine presláveného dezertného vína sherry a pôvodným účelom tejto záhradnej železničky bolo prevážať fľaše sherry z pivnice do záhradnej besiedky, kde majiteľ často sedával s priateľmi. Pochopiteľne, čoskoro sa jej zmocnili jeho deti a začali na nej prevážať bábiky.

SkryťVypnúť reklamu

Podľa iných prameňov prvú modelovú železnicu zostrojili vo francúzskom St. Cloud okolo roku 1860 pre francúzskeho následníka trónu (ktorý sa už trónu nedočkal, takže sa aspoň mal s čím hrať).

Nech sa to teda začalo kdekoľvek a akokoľvek, s rozvojom naozajstnej železnice sa začali rozvíjať aj jej repliky. Pohon týchto replík logicky zabezpečovala para, pretože práve táto technológia prechádzala prudkým rozvojom aj v rámci naozajstnej železnice.

Modely na paru i na pierko

Okolo roku 1862 ponúkal katalóg londýnskej firmy Joseph Myers malú lokomotívu s kývavým valcom. Kývavé valce sa stali prvým spôsobom pohonu malých modelových lokomotív, pretože nepotrebovali ventily a zložité rozvody, dali sa vyrobiť lacno. V ďalších troch desaťročiach zaplavili trh doslova milióny týchto malých strojov vlakz-nakres1.jpgvyrábané anglickými, francúzskymi a nemeckými výrobcami a nazývané „dribblery". Prvé výrobky boli z mosadze, no v nemeckom Norimbergu sa začalo s masovou výrobou železničných hračiek z lisovaného plechu a kovových odliatkov.

SkryťVypnúť reklamu

Autentický parný pohon modelových lokomotív bol efektný a spočiatku sa zdal aj logický. Ukázalo sa však, že je problematický z hľadiska bezpečnosti. Rozpálené kovové súčiastky, vriaca voda a prehriata para, to nebolo nič príjemné pre nešikovné detské ručičky.

A tak výdobytky rozvinutého hodinárskeho priemyslu v bavorskom Norimbergu umožnili zrod nového, oveľa bezpečnejšieho a zároveň aj čistejšieho pohonu pomocou perového strojčeka. Tretím, menej používaným spôsobom pohonu bol zotrvačník. Relatívne ťažký zotrvačník umiestnený v ľahkej plechovej skrinke lokomotívy sa dal roztočiť šnúrou na cievke, a tak vznikla dostatočná hybná sila, ktorá udržala lokomotívu v pohybe pozoruhodne dlhý čas. Tieto dva typy pohonu sa okamžite ujali aj preto, lebo umožňovali znížiť cenu vláčikov a otvoriť tak možnosť vlastniť modelovú železnicu aj menej majetným záujemcom.

SkryťVypnúť reklamu

Bitka o koľaje

Prvé známe koľajnice pre železničné modely sa vyrábali z (ručne) ohýbanej mosadze ručne pripevňovanej k dreveným podvalom. S postupujúcim rozvojom hračkárskeho priemyslu sa aj v tomto najdôležitejšom segmente železničného systému zaviedla sériová technológia. Podvaly sa lisovali a prichytávali pomocou plieškov k valcovaným koľajnicovým tvarovkám.

vlaky-kolajnice.jpgŠtandardizácia rozchodov koľají bola významnou fázou vývoja modelovej železnice, pretože umožnila kombinovať výrobky rôznych výrobcov. Koncom 19. storočia dospel svet k prijatiu železničného rozchodu 1435 mm a k rovnakej štandardizácii speli aj miniatúrne železnice.

Pôvodnými historickými rozchodmi boli 0 (32 mm), 1 (45 mm), 2 (51 mm), 3 (63,5 mm) a 4 (76,2 mm). Plechové a kovové modely vláčikov používajú tieto mierky dodnes, bez rozdielu, či ide o pohon elektrický, alebo na paru. Menšie modelové rozchody (H0, TT, N či Z) sú v súčasnosti oveľa rozšírenejšie, ale nimi sa nebudeme zaoberať, pretože nás v rámci tohto článku zaujímajú výlučne klasické plechové vláčiky.

SkryťVypnúť reklamu

Na scénu prichádza elektrina

Začiatkom 20. storočia sa v Nemecku, Rakúsku, vo Švajčiarsku a v Taliansku nasadili do bežnej železničnej prevádzky prvé sériovo vyrábané elektrické lokomotívy. Od toho okamihu sa ich vehementne pokúšali napodobniť aj výrobcovia hračiek. Na rozdiel od parného alebo perového motorčeka, ktorý má výhodu v autonómnom zdroji sily, elektrický pohon vyžaduje pre svoj chod vonkajší zdroj energie. A tak pribudla do koľajiska tretia koľajnica, ktorá cez príslušný zberač napájala motor lokomotívy. Výhodou bola možnosť takto poháňaný rušeň diaľkovo ovládať, pretože pomocou reostatu bolo možné uberať a pridávať prúd v koľajnici a tým rozbiehať, zrýchľovať, spomaľovať a zastavovať vlak.

Aj napriek tomu sa však výrobcovia modelových železníc do nových technológií nevrhali so žiadnym veľkým nadšením, pretože boli presvedčení, že zákazníci parné rušne s neštýlovým elektrickým pohonom odmietnu. Preto aj významné firmy spočiatku vyrábali s elektrickým pohonom iba modely električiek a autentických elektrických lokomotív, ktoré čoraz častejšie a vo väčších množstvách brázdili železničnú sieť západnej Európy. Len veľmi pomaly a ťažko sa darilo odsúvať predsudky k elektrickému pohonu a napokon zvíťazila praktická stránka veci - možnosť ovládania vlakov, ale aj výhybiek a semaforov, z jedného miesta bola na nezaplatenie a urobila z modelovej železnice konečne to, čím je aj dnes.

SkryťVypnúť reklamu

Najvýznamnejší výrobcovia

Medzi najvýznamnejších výrobcov vláčikov, ktorí sú aktívni dodnes, patrí britská firma Hornby. Bol to pravdepodobne najznámejší výrobca kovových železničných modelov v medzivojnovom období. Všetky Hornbyho vlaky sa vyrábali v dnes už legendárnej továrničke na liverpoolskej Binns Road. Firma vyrábala a predávala nielen lokomotívy, vagóny a vlakové súpravy v škatuliach, ale bola schopná dodať aj celé na mieru urobené funkčné modelové železnice podľa želaní a priestorových dispozícií svojich (bohatých) zákazníkov.

Nikto však nedbal tak úzkostlivo o modelovú vernosť svojich kovových lokomotív ako ďalšia britská firma Bassett-Lowke z Northamptonu. Jej výrobky boli úchvatnou ukážkou precíznej ručnej výroby, preto vždy patrili k tomu najlepšiemu a najdrahšiemu na trhu. Model lokomotívy LMS 2-6-0 Mogul sa vyrábal bez prerušenia celých 45 (!) rokov a patril k prvým a tiež posledným sériovo vyrábaným rušňom rozchodu 0 na ostrú paru.

SkryťVypnúť reklamu

Medzi špičku patrila i nemecká spoločnosť Märklin. Jej modely boli z technickej stránky pozoruhodne vybavené. Mali automatické alebo ručné reverzovanie, vodoznak, manometer, výfuk pary do komína. Lokomotíve Lord Nelson nechýbala dokonca ani imitácia kúreniska a uhlia v tendri. Jej dĺžka aj s tendrom bola 673 mm.

ETS - krása, za ktorú si zaplatíte

Iste by bolo chybou vynechať nám najbližších výrobcov. To, že zlaté české ručičky nie sú len mýtom, aj dnes dokazujú dvaja najznámejší výrobcovia plechových vláčikov z Českej republiky. Český inžinier Gustav Tauš bol pred prevratom naslovovzatým expertom na televízne systémy a po roku 1989 sa rozhodol svoje odborné znalosti využívať vo vlastnej firme ETS (vtedy ešte Elektrické televizní systémy, dnes Electric Trains System). Jeho veľkou záľubou však bola modelová železnica, a tak sa rozhodol, že ich začne sám vyrábať. Po konzultácii s Josefom Dobešom z podobne orientovanej českej firmy Prado Models padla voľba na rozchod 0. Skombinovali historizujúci trend výroby tradičných plechových vláčikov s niektorými riešeniami súčasného železničného vlakz-nakres2.jpgmodelárstva (digitálne ovládanie rušňov, generátory trúbenia a iných zvukov, osvetlenie a podobne) a zdá sa, že trafili do čierneho.

SkryťVypnúť reklamu

Prvá súprava lokomotívy a dvoch vagónov uzrela svetlo sveta v roku 1991 a v súčasnosti sortiment ETS obsahuje niekoľko desiatok druhov lokomotív, vagónov, električiek, súprav a modelárskych doplnkov, to všetko v mierke 0. Modely ETS sú celokovové a pomerne robustné. Detailné súčasti, ako napríklad nárazníky, ložiskové masky a podobne, sú odliate z kovu do špeciálnych foriem, aby sa zaistila ich maximálna kvalita a modelová presnosť. Je naozaj zážitok pozerať sa na modely ETS, nieto ešte držať ich v ruke alebo ovládať za jazdy.

Žiaľ, cena vláčikov ETS je priam astronomická. Trebárs za prenádherný model historickej švajčiarskej elektrickej lokomotívy Be 6/8, známej pod prezývkou „Krokodíl", zaplatíte prakticky toľko ako za poriadne ojazdené auto.

SkryťVypnúť reklamu

Merkur

Ak by sme chceli zvoliť azda najpopulárnejšiu a aj v zahraničí najznámejšiu českú hračku, asi by sme sa zhodli na polytechnickej stavebnici Merkur. Vznikla v roku 1925 v mestečku Police nad Metují a vyrába sa dodnes. Tvoria ju kovové stavebné dieliky s charakteristickými otvormi, ktoré sa spájajú skrutkami a maticami. V roku 1930 sa vo firme začalo s vývojom elektrických vláčikov. Pôvodne šlo len o akýsi doplnok k rozrastajúcej sa stavebnici a lokomotíva aj vagóny sa zoskrutkúvali tak ako ostatné prvky. Pretože sa ukázalo, že dopyt na trhu je po už zmontovaných výrobkoch, založila firma samostatnú prevádzku len na tento účel.

Hlavným konštruktérom bol František Jirman, zať zakladateľa firmy Merkur Jaroslava Vancla. Predlohou na prvú lokomotívu bola vtedy veľmi populárna rýchliková lokomotíva Mikádo (ČSD 387). Model bol vo vtedy aj vo svete pomerne rozšírenom rozchode 0. Rovnako ako v systéme Märklin sa Mikádo pohybovalo po koľajach s treťou koľajnicou. K lokomotíve sa dodávali dvojnápravové služobné, osobné a nákladné vagóniky. Prvý vlak bol pomerne výrazne zjednodušený, o nejakej modelovej vernosti či maketovosti sa veľmi hovoriť nedalo. V roku 1935 však pribudol už väčší typ rýchlikovej lokomotívy, ktorú dopĺňal tender a spolu so štvornápravovými vagónmi tvorila veľmi obľúbenú a predávanú súpravu.

SkryťVypnúť reklamu

K vláčikom Merkur sa predával rôzny koľajový materiál, pomocou ktorého sa dalo vybudovať väčšie a rozsiahlejšie koľajisko. Vláčiky Merkur sa nadlho stali najrozšírenejšími a najobľúbenejšími elektrickými vláčikmi vo vtedajšom Československu. Neobľúbili si ich len deti, ale hrávali sa s nimi predovšetkým dospelí. V roku 1940 sa výroba vláčikov v súvislosti s vojnovým nedostatkom farebných kovov načas zastavila (jedinou výnimkou bola dnes mimoriadne vzácna limitovaná séria vagónov s dvojjazyčným protektorátnym označením ČMD/BMB), no po vojne ju obnovili, a to dokonca so sortimentom rozšíreným o nové typy vagónov, ako napríklad plošinový, klanicový, otvorený a zatvorený nákladný, cisternový a chladiarenský.

Výroba pôvodného Mikáda sa neobnovila a nahradili ju skrátenou dvojosou verziou v svetlomodrej farbe. Začiatkom päťdesiatych rokov, v druhej vlne znárodnenia, komunisti firmu Merkur Jaroslavovi Vanclovi ukradli a urobili ho v nej radovým sústružníkom. Od roku 1953 teda výroba stavebníc i vláčikov Merkur pokračovala pod hlavičkou Okresného priemyselného kombinátu v Broumove. Pôvodný sortiment sa časom rozšíril o niekoľko nových položiek, napríklad o modernú elektrickú lokomotívu E 499 alebo mestskú električku typu T2. V súvislosti s rozšírením výrobne menej náročných, a teda lacnejších modelových vláčikov z produkcie východonemeckých firiem Piko a Zeuke sa však záujem o vláčiky Merkur postupne vytrácal, a tak sa v roku 1968 ich výroba definitívne skončila.

SkryťVypnúť reklamu

Návrat legendy

Definitívne? Ani náhodou! Novodobá história elektrických vláčikov v Česku sa začala písať v roku 2006, keď firma Merkur Toys bystro zareagovala na módnu nostalgickú vlnu a v plnom rozsahu obnovila výrobu plechových vláčikov pôvodného rozchodu 0. Pre úplnosť spomeňme, že nejeden plechový vláčik nášho detstva, či už na elektrický, alebo perový pohon, vyrobil v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch aj podnik Zbrojovka Brno (ten mal vo výrobnom programe elektrický vláčik, či skôr dvojdielnu horskú električku, podobnú tej tatranskej), a takisto podniky Stella a Igra (v obidvoch prípadoch išlo o plechové vláčiky na pružinový pohon).

Možno sa niečo z toho, o čom tu píšem, nachádza zapratané haraburdami vo vašej pivnici alebo na povale. Na vašom mieste by som neváhal ani sekundu a vydal by som sa to hľadať. A potom už len odpratať veci zo stola, zložiť z koľají okruh alebo ovál a ísť na to! Váš vlak má zelenú.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vyšlo februárové Doma v záhrade
  2. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu
  3. Turisti ešte v Egypte neobjavili veľa miest, hovorí delegátka
  4. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model
  5. Vica Kerekes: Som väčší introvert, ako sa zdá
  6. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka
  7. Dodajte vašej pokožke šťavu
  8. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť?
  1. Vyšlo februárové Doma v záhrade
  2. Tím súťažného kvízu Riskuj! vyráža za fanúšikmi do Košíc
  3. Viete, kto je Najzamestnávateľ vo finančných službách?
  4. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu
  5. Turisti ešte v Egypte neobjavili veľa miest, hovorí delegátka
  6. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model
  7. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka
  8. Vica Kerekes: Som väčší introvert, ako sa zdá
  1. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť? 12 049
  2. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi 7 331
  3. Dodajte vašej pokožke šťavu 2 920
  4. Zdravie bez liekov. Lekár namiesto nich predpisuje studenú vodu 2 212
  5. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu 1 893
  6. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to 1 770
  7. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu 1 202
  8. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery 1 058
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Šéf Sberbank German Gref na stretnutí s prezidentom Vladimirom Putinom.

Morálny obrat Germana Grefa má pozadie v jeho fondoch v daňových rajoch.


14 h
Šéf wagnerovcov Jevgenij Prigožin na pohrebe jedného z bojovníkov jeho skupiny.

Na Ukrajinu naverbovali vyše 40-tisíc trestancov.


12 h
Peter Schutz

Na cirkusoch a chaosoch po páde vlády už nesú s Matovičom rovnakú zodpovednosť.


12 h
Protivzdušný systém SAMP/T.

Vojna na Ukrajine pokračuje.


a 4 ďalší 7 h

Neprehliadnite tiež

Hana Lasicová

Spisovateľka a spoluautorka nového filmu Slúžka.


18 h
Z výstavy Miro Žbirka: Roky a dni.

V Bratislave sa začína výstava Miro Žbirka: Roky a dni.


2. feb
Expertka na upratovanie Marie Kondo.

Marketing jej novej knihy nie je ohrozený.


2. feb
Herec Juraj Ďurdiak.

Princ je vždy len začiatok, hovorí pre programový magazín TV SVET.


2. feb

Blogy SME

  1. Roman Kebísek: Ostrolúcka písala o Štúrovi ako orlovi a o sebe ako lastovičke
  2. Katarína Chudá: Floriografia: tajné symboly a odkazy v maľbách
  3. Ľuboš Vodička: O Ivančiciach na Morave a (nielen) o ich slávnych rodákoch
  4. Ľuboš Vodička: Kam v Budapešti, keď prší? Koller Art Gallery
  5. Milan Buno: 7 knižných tipov: 33 skutočných príbehov, ktoré vás nabijú energiou a nádejou
  6. Milan Buno: Ktorú z týchto TOP 15 kníh roku 2022 máte doma alebo ste čítali?
  7. Katarína Chudá: Vrah so schizofréniou kresliaci víly: Viktoriánske maľby víl
  8. Katarína Chudá: Niko Pirosmani: ťažký osud geniálneho umelca
  1. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť Vb - bludy a klamstvá) 6 426
  2. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan) 4 748
  3. Rastislav Puchala: Starosta je ruský troll 3 990
  4. Dušan Koniar: Dzurindov projekt valcuje čítanosť aj diskusie 3 572
  5. Rastislav Jusko: Krvavá minulosť komunistickej prokuratúry. Je nám súdené prežiť ju znova? 3 292
  6. Ján Šeďo: "Ja nechcem byť ako moji rodičia", vypadlo z rómskeho chlapca. 3 069
  7. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane 3 036
  8. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 2 522
  1. Jiří Ščobák: Bude rok 2023 na Slovensku ekonomicky príjemný? Aká bude inflácia na konci roka?
  2. Martina Hilbertová: Keď prišla na Slovensko, nechcela žiť. Pomohlo jej divadlo
  3. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  5. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  6. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  8. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
SkryťZatvoriť reklamu