Zdá sa, že neduhy slovenských filmov zo súčasnosti sú preč. Veľký rešpekt je komediálny príbeh z Petržalky, ktorý má spád.
Recenzia / film
Veľký rešpekt
SR, 2008, 77 min.
Scenár, réžia, produkcia: Viktor Csudai. Kamera: Števo Bučka. Hudba: Richard Lalík, Milan Uhrík, LA Legue, Dharma I.N.C.
Hrajú: Števo Martinovič, Stano Staško, Dáša Šarkózyová, Peter Oszlík, Miroslav Málek, Tomáš Hafner, Táňa Kulíšková, Matej Landl, Roman Pomajbo
Premiéra v SR: 5. 3. 2009
Obavy sprevádzali už predpremiéru. Komédia pre mladých zo sídliska s hiphopovým slovníkom? No zbohom. Odrádzal aj trailer. Avízo na film, v ktorom sa hreší v každej scéne, je úzkostlivo nastrihané tak, aby neobsahovalo nadávky. Lenže koho potom presvedčí? Kolegov v našej redakcii trailer iba utvrdil v tom, že Veľký rešpekt musí byť filmová katastrofa.
Typy sú základom úspechuNašťastie je všetko inak. Svieži a svižný film Viktora Csudaia je možno najväčším prekvapením minulého roka. Je to prekvapenie kostrbaté a plné chýb, pomer cena - výkon je však tým, čo berie dych. Film môže mať nízky (priam žiaden) rozpočet, môžu v ňom hrať prevažne neherci, predsa však môže byť nakrútený tak, že sa medzi mnohomiliónovými súpermi nestratí. Uprostred debát, či je lepšie tancovať s komármi, alebo mať pokoj v duši, to znie trochu kacírsky. Ale nech.
O hiphope vlastne Veľký rešpekt nie je. Subkultúru, ktorá už dávno nie je menšinová, pripomínajú akurát kostýmy, pózy, čo hrdinovia strúhajú, a postava hiphopera Slinu, ktorý rapuje aj v občianskom živote. Presne vybrané typy sú základom úspechu. A hiphopová je aj hudba. Csudai si ňou pomáha možno až príliš, keď zakrýva hluché miesta príbehu.
Zato film hovorí o lúzroch. Jeden je samozvaný sídliskový macho, druhý nevie nikoho presvedčiť o tom, že nie je homosexuál. Je leto, oni sa potulujú medzi panelákmi. Balia babenky, a keď fajčia hustý matroš, ráno sa budia vypatlaní, povedal by priemerný dvadsiatnik z Petržalky.
Mať odstup a zároveň rozumieťPodstatné je, že komédiálny príbeh má spád. Vystavaný je podľa žánrových pravidiel a citlivo narába s vedľajšími líniami deja, takže tie nerušia líniu hlavnú. Školou cibrené remeslo aj amatérizmus a improvizácia na kolene spolu môžu vychádzať, odkazuje nám Csudai a spol.
Chronické neduhy slovenských filmov zo súčasnosti sú, zdá sa, preč. Dosť bolo dynamických jázd naleštenou Bratislavou, čo majú liečiť komplex najmenšieho malomesta. Dosť bolo aj stokrát prevarených moralít. Doba, je uponáhľaná, život povrchný - no a čo?
Petržalka, ako ju vidíme vo Veľkom rešpekte, je nevábne každodenná, akoby štáb nakrúcal dokument. Rovnako verný je slang, ktorý znie v dialógoch. Mať odstup a zároveň ešte tínedžerom rozumieť môže len tridsiatnik. Csudai ten šťastný vek vystihol.
A hoci slang zastará, film ako svedectvo po rokoch poteší aspoň jazykovedcov.
Potešiť by mal aj divákov. Na Gympl, českú komédiu z prostredia subkultúr, u nás ľudia do kina chodili. Koncom mesiaca však Veľký rešpekt bude musieť zabojovať. Do kín príde dokument o hiphoperoch Česká RAPublika.
Ó, mojej matky reč je krásota
Glosa/film
Ak si panelákové postavy delia svoje územie medzi pizzeriou a posilkou, mali by tomu prispôsobiť aj svoj jazyk.
Nároky na slovenské filmy nekladieme v poslednom čase príliš vysoko. Ale nech už sú, aké sú, spája ich zvláštny fenomén - jazyk. Tí najhorší mafiánski grázli rozprávajú írečito v duchu humoresiek neskoršieho (obrodeneckého) romantizmu a postavy len tak zametajú slovíčkami ako krucinál, hergot, sakra a dokelu. Akoby pouliční výtržníci deliaci si územie na pizzerie a posilky listovali v Slexe. Čírou náhodou.
Napísať uveriteľný dialóg znamená použiť uveriteľný jazyk. Decká panelákových osudov budú len ťažko vravieť ako postavy od Chalupku, ich slovná zásoba sa obmedzuje skôr na pár podstatných mien, ktorými sa dá povedať čokoľvek. Takto v princípe stála výzva pred filmom Veľký rešpekt - film o Petržalke je vlastne filmom o jej slangu. A to sa viac menej podarilo.
Nech už je zvyšok tohto dielka akýkoľvek, postavy naozaj rozprávajú tak ako na ulici medzi panelákmi hovoríme. Ak si teda odmyslíme herecký afekt (azda) daný žánrom.
Komédia Veľký rešpekt mala byť autentickým filmom z Petržalky od mladých, o mladých a pre mladých. Nie je, ale reč (a hudba) je v ňom po dlhom čase uveriteľná.
Tomáš Prokopčák
