SME
Utorok, 27. október, 2020 | Meniny má SabínaKrížovkyKrížovky
ĽUDIA A UDALOSTI

Polyhistor, ktorý dokázal rozosmiať

Svojou literatúrou obveseľoval v čase, keď slovenská beletria plnila skôr spasiteľskú funkciu. V pomatičnom období sa však nebál do svojich humoresiek, fejtónov a čŕt vniesť nefalšovaný humor. Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský sa narodil pred 185 rokm

Laskomerského pamätná tabuľa v Banskej Bystrici.Laskomerského pamätná tabuľa v Banskej Bystrici. (Zdroj: WIKIMEDIA.ORG)

Obzor Gustáva Kazimíra Zechentera-Laskomerského nemal hraníc. Stihol toho na tri životy

i, 4. marca 1824.

Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský

1824 - Narodil sa v Laskomeri v rodine banského úradníka.
1863 - Spoluzakladá Maticu slovenskú.
1911 - 1915 - Vychádza jeho životopis.

Umelecký prídomok si Gustáv Kazimír Zechenter zvolil podľa rodnej obce Laskomer, dnes časti Banskej Bystrice. Ako najmladší syn vzdelaného a dobre situovaného banského úradníka a neskôr správcu železnej huty študoval vo viacerých mestách. Doma v Bystrici vyštudoval gymnázium, vo Vacove filozofiu, v Budapešti medicínu, z ktorej doktorát získal vo Viedni.

V Pešti sa Laskomerský zblížil s Jánom Kollárom a o stretnutí s ním napísal: „A tak potom častejšie navštíviac Kollára, ktorý ma rád vídal a pretože na oči chorľavý býval, mňa už po hlase poznal, stal som sa horlivým Slovákom, demokratom, a horlil som za biedny, znevážený slovenský ľud.“

Kollárovu tézu o jednoliatom československom národe však Laskomerský neprijal. S Boženou Nemcovou utužovali skôr ideu vzájomnosti. Keďže študoval „na Maďaroch“, nikdy nepatril ani k stúpencom štúrovského romantizmu. Mládenec vtedy ešte netušil, že svojou literatúrou nadviaže na humoristickú líniu Jána Chalupku.

Žarty a rozmary

Absolvent všeobecnej medicíny so špecializáciou na očné lekárstvo a neskôr aj štúdium hygieny života lesných robotníkov pôvodne netúžil po kariére spisovateľa. Vybičoval ho až rok 1848. Vtedy absolvoval výlet za sestrou do Chorvátska a ako člena akademickej gardy ho upútal revolučný pohyb vo Viedni. Až tieto udalosti v ňom pozvoľna objavili snahu obohatiť umeleckú prózu obrazotvornosťou, skúsenosťami a dojmami na pozadí situačnej a slovnej komiky.

Najčítanejšími Laskomerského počinmi sa tak stali humoristicky ladené črty, anekdotické príbehy, arabesky a fejtóny, ktoré publikoval vo v tom čase jedinom slovenskom humoristickom časopise Černokňažník.
Laskomerský však bol aj v osobnom živote recesista, o čom svedčia aj jeho pseudonymy – Dr. Lesebuch, Ďuro Pinka či Štefan Pinka virkli kaprál.

Cestopisy a memoáre

Nezabúdajúc na realistickú novelu Lipovianska Maša, v ktorej autor zobrazil klasický stret dobra a zla, ale ani na milé cestopisné zážitky v knihách Výlet do Tatier, Prechod cez Čertovicu, Zo Slovenska do Carihradu a Zo Slovenska do Ríma, možno za najzávažnejšie Laskomerského dielo považovať jeho vlastný životopis, ktorý vychádzal na pokračovanie v Slovenských pohľadoch krátko po jeho smrti.

Pod súhrnným názvom Päťdesiat rokov slovenského života ponúka chronologický sled udalostí v slovenskom emancipačnom hnutí 40. – 80. rokov 19. storočia a dodnes patrí k najvýznamnejším kúskom slovenskej memoárovej literatúry.

Pritom, ak by nebolo Mateja Bela, mohli by za „veľkú ozdobu Uhorska“ pasovať Laskomerského. Počas mladosti bol členom študentského kvarteta vyspevujúceho ženičkám serenády a hrával divadlo.

Neskôr, pri cestách za pacientmi jazdil na koni, vďaka čomu sa mohol podľa svojho uváženia pohotovo zastaviť, vytiahnuť skicár a kresliť krásne stredoslovenské krajinky, mlyny, píly a zátišia. Bol výborný mineralóg, speleológ a botanik, no svoj čas vyhradil aj archeológii a meteorológii. S Dionýzom Štúrom uskutočnil výskum Pohronia a spracoval geologickú mapu od Jalnej po Hornú Štubňu. Venoval sa aj vulkanizmu, študoval faunu a flóru. Záľuba v poľovačke na medvede ho priviedla k jej opisu.

Všeobecne obľúbená osobnosť stredoslovenského priestoru zomrela v roku 1908. Posledné štyri desaťročia života prežil v Kremnici, ktorá sa aj na jeho počesť stala dejiskom festivalu humoru a satiry – Kremnické gagy.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  2. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  3. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  4. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  5. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  6. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  7. Pomáhajte čítaním
  8. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  9. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  10. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  1. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  2. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  3. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  4. Pomáhajte čítaním
  5. Duálnu prax v dm nahradilo počas pandémie online vzdelávanie
  6. Chief of Slovak Telekom: We care about the future of Slovakia
  7. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  8. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  9. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  10. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 27 764
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 22 039
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 16 234
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 686
  5. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 12 573
  6. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 11 866
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 848
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 997
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 782
  10. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 10 315
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Vláda si tlieska. Testy však mnohých neodhalili, varujú experti

Falošne zdravých považuje za problém aj minister Krajčí.

Premiér Igor Matovič a minister zdravotníctva Marek Krajčí.
Podcast Dobré Ráno.
KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Čo vám zabudli povedať o testovaní

Zatlieskali sme si a teraz k faktom.

Peter Tkačenko

Navrhli odvolať rektora STU Fikara, na rokovaní bola polícia

Akademici si odhlasovali koniec Miroslava Fikara.

Rektor Slovenskej technickej univerzity (STU) Miroslav Fikar.