Peter Breiner, Vladimír Godár, Andrej Šeban, Jozef Kolkovič, Štátny komorný orchester Žilina, Stano Palúch, Bratislavské gitarové kvarteto. Ak vám tieto mená nič nehovoria, musíte siahnuť po najnovšom prírastku v katalógu košického vydavateľstva Hevhetia.
Za všetkým hľadajte Godára
„Naše skladby zverujeme existujúcim inštitúciám alebo ich píšeme pre našich priateľov. Pre život našej hudby je priateľstvo veľmi dôležité a nepriateľstvo hudbu ohrozuje rovnako ako najväčší nepriateľ ľudstva - ľahostajnosť."
To sú slová z bookletu, ktorých autorom je Vladimír Godár. Jeden z našich najuznávanejších skladateľov, ktorý sa dokázal presadiť aj v zahraničí (jeho album Mater vyšiel v licencii na renomovanej nemeckej značke ECM) a ktorého hudba dokázala prekročiť úzky okruh elitného publika.
S trochou irónie by sa dalo povedať Za všetkým hľadaj Godára. Tento muž je totiž aj autorom mnohých nápadov a projektov, medzi ktoré patrí aj celý tento dvojdisk.
Práve on priviedol huslistu Stana Palúcha a gitaristu Andreja Šebana ku klasike, práve on vrátil do slovenského hudobného života svojho bývalého spolužiaka a emigranta Jozefa Kolkoviča, práve on upozornil svojho ďalšieho bývalého spolužiaka z bratislavskej VŠMU Petra Brei〜nera na Bratislavské gitarové kvarteto.
Zo Žiliny do Bratislavy
Všetky štyri skladby tohto dvojalbumu na premiérach hral (a neskôr aj nahrával) jediný orchester pod vedením jediného dirigenta. Žilinský komorný orchester prejavil veľké pochopenie pre súčasnú hudbu, k čomu okrem jeho vedenia významne napomohol aj Peter Breiner s taktovkou v ruke.
Prvú spoluprácu si hudobníci vyskúšali na jeseň 2005. Vtedy Žilinčania najskôr na domácej pôde odpremiérovali Godárovou Malú suitu pre malého Dávida s Breinerovým dielom Guitaralia Notturna a obe skladby vzápätí priviezli na festival Bratislavské hudobné slávnosti.
Čo ich spája, je nezvyčajný zvuk spôsobený výberom sólových nástrojov. Godár sa rozhodol pre elektrické husle a elektrickú gitaru, Breiner pre klasické gitarové kvarteto. Potom už počujete iba rozdiely prístupu dvoch skladateľských osobností.
Malá suita pre malého Dávida je muzikantsky i poslucháčsky vďačné dielo, ktoré by sa dalo označiť slovom postmoderné. Tvorí ho sedem krátkych častí, v ktorých sa objaví návrat k tradícii tvorby pre deti z 19. storočia, motívy evokujúce ľudovú hudbu rovnako ako rockové postupy. Vzniklo to tak, že autor sa rozhodol ukázať svojmu vnukovi žijúcemu v Amerike zvuk Európy.
Podobnú nadžánrovosť ponúka aj príspevok Andreja Šebana. Známy gitarista sa tu predstavuje aj ako skladateľ a sólista na fujaru. Jeho Opus I. je zasa svojským rozvinutím teórie, ktorú svojim slovenským žiakom v prvej polovici 20. storočia vštepoval pražský pedagóg Novák: „Nemci majú svoj hudobný základ v hudbe Johanna Sebastiana Bacha, Slováci ho majú v ľudovej piesni."
Kým Šeban svoj „klasický" debut po premiére prerábal, Peter Breiner bol s príspevkom na nahrávku hotový za dva týždne. Pritom tvrdí, že skladba je „trochu tmavšia, možno vážnejšia než moje predošlé skladby."
Klasika pre ľudí
Na rozdiel od spomínaných kolegov dielo Jozefa Kolkoviča zatiaľ zaznelo iba v Žiline. Jeho Andante-Allegro je najmladšou skladbou dvojalbumu. Vznikla pri príležitosti 250. výročia Mozartovho narodenia, pričom autor sa chytil dobových výčitiek súčasníkov voči slávnemu predchodcovi, že jeho hudba je „nezvyčajná a exotická".
Ako jediná zatiaľ zaznela iba v Žiline. Je totiž najnáročnejšia a vyžaduje si rozšírené obsadenie. Ale počúva sa podobne ako ostatné tri - príjemne. A bez nutnosti byť znalcom klasiky.
