Roky sa hudobní kritici snažili definovať hudobný štýl Astral Weeks, ale nakoniec to vzdali. Encyklopédie píšu - žáner: nezaraditeľný. Najslávnejší album írskeho barda Van Morrisona má všetko. Cítiť v ňom folk, blues, soul, džez, rock alebo, dokonca aj vážnu hudbu.
Jeho druhý sólový album, ktorý vyšiel v roku 1968, je jednoducho výnimočný - dodnes sa v anketách objavuje medzi dvadsiatimi najlepšími platňami všetkých čias.
Paradoxne, Morrison s k piesňam z tohto albumu vracal iba sporadicky. Až začiatkom novembra 2008 zahral na dvoch koncertoch program zostavený z piesní Astral Weeks. K svojmu najslávnejšiemu albumu sa vrátil po štyridsiatich rokoch! Záznam z týchto vystúpení v súčasnosti vychádza na CD a DVD pod názvom Astral Weeks: Live At Hollywood Bowl.
Outsider
Van Morrison je dnes považovaný za jedného z najlepších spevákov a skladateľov všetkých čias. V 60. rokoch ho však považovali skôr za outsidera. Príliš sa mu nedarilo s jeho prvou skupinou Them, ktorá vyšla z vlny britských rhythmandbluesových skupín. Najväčší hit kapely Gloria, ktorý pôvodne vyšiel v tichosti ako b-strana singla, ľudia ocenili až neskôr - pozrite, čo s ním urobila Patti Smithová na albume Horses.
Po rozpustení Them to skúsil sólo, ale hneď narazil na dravcov hudobného šoubiznisu, pretože podpísal nevýhodnú zmluvy s malou newyorskou firmou Bang Records. Jeho Brown Eyed Girl zaznamenal malý úspech, a tak mu veľká značka Warner ponúkla novú zmluvu s tým, že ho vyseká zo starej. Jej ľudia však netušili, čo im tento nevyspytateľný hudobník doručí.
Astral Weeks vznikol v septembri a októbri 1968 za pomoci newyorských štúdiových hudobníkov prevažne z džezového tábora. Van Morrison im ukázal piesne ako Sweet Thing, Madame George alebo The Way Young Lovers Do tesne pred nahrávaním a povedal im, nech hrajú, čo cítia. Muzikanti sa nikdy s niečím podobným v minulosti nestretli.
Vznikol tak album, ktorý dnes encyklopédie prirovnávajú impresionistickej maľbe. Nie je to koncepčná platňa, ale cyklus piesní medzi fikciou a mystikou, v ktorých Van Morrison obnažuje svoje najhlbšie pocity cez poetické texty o detstve, stratenej láske a smrti. Piesne plynú ako rieka, ktorej tok sa mení podľa okolitej prírody. Nemajú jasné kotnúry a podstate ani žiadne aranžmány. Hudobníci len reagujú na Morrisonove slová ako námorníci na príkazy svojho kapitána.
Keď platňa vyšla, Warneri si s ňou nevedeli rady a na jej propagáciu sa úplne vykašľali. Album sa tak na dlhé roky stal akýmsi svätým grálom pre najväčších hudobných fanúšikov. Režisér Martin Scorsese dokonca vyhlásil, že ho inšpiroval pri práci na jeho slávnom filme Taxikár.
Je zaujímavé, že spevák sa k tomuto typu hudby v dlhej hudobnej dráhe nevrátil a uprednostňoval jednoduché soulové combo alebo veľký orchester. Štyridsať rokov trvalo, až sa na výročie opäť rozhodol zrevidovať svoj starý zlatý poklad.
Tajný kód
Ak si vypočujete aktuálnu živú verziu, tak je to stále tam, mágia týchto piesní pôsobí dodnes. Live At Hollywood Bowl znie rovnako úžasne ako predloha, dokonca ešte viac uvoľnenejšie, pretože Morrison sa s pesničkami pohráva a expanduje ich do ďalších sfér.
Ak je niečo nadčasové, tak je to práve tento album. Možno má v sebe kód, ktorý stále priťahuje nových a nových fanúšikov. Slávny hudobný kritik Lester Bangs napísal, že je to srdcervúce dielo človeka, ktorý prežíval ukrutnú bolesť, s ktorou sa môžu stotožniť ostatní. Samotný majster je rezervovanejší: „Ľudia si vykladajú moje piesne rôzne a chcú, aby som ich vysvetlil, ale to sa nedá. Mňa iba zaujíma, či to tam je a či to má cit, ale neviem s istotou povedať, čo to vlastne znamená."
