Fotograf Miro Švolík je ústrednou osobnosťou takzvanej Slovenskej novej vlny. Išlo o skupinu slovenských fotografov, ktorí sa v 80. rokoch 20. storočia veľmi razantne presadili na pražskej fotografickej scéne. Razantnosť, s akou vstúpili na pole fotografie, súvisela najmä so zmenou myslenia a uvažovania o fotografii, a to v tendenciách postmoderny.
Postmoderným fotografiám predchádzali silné prúdy dokumentárnej a konceptuálnej fotografie, ktoré komentovali sociálne a politické skutočnosti v období normalizácie.
Postmoderná fotografia 80. rokov sa zbavuje akéhokoľvek komentovania politiky. Stojí vo formálnom i obsahovom protiklade k fotografii 70. rokov. Jednoducho povedané - fotografia „chcela byť odrazu s niečím iným". Byť s niečím iným znamenalo nekomentovať bezprostrednú skutočnosť okolo nás, ale vytvárať si svoj vlastný svet plný príbehov, mýtov, osobných predstáv a fantázií.
Fotografia A lietať pochádza z rozsiahleho cyklu fotografií Mira Švolíka Môj život človeka (1987). Je inscenovaná, čo znamená, že záber je dopredu premyslený, scéna vytvorená a postavy sú zrežírované tak, aby mohla vzniknúť fotografia. Takáto fotografia nepočíta s vrcholným okamihom alebo momentom náhody, jej podoba je dopredu jasná.
Proces vzniku sa podobá práci divadelníka, filmára či režiséra. Vizuálny rukopis Švolíka je postavený na fotografovaní scény z vtáčej perspektívy (z výšky) a jednotlivé objekty sú autorom „kladené" priamo na zem. Tým autor úplne vynecháva akúkoľvek perspektívu v obraze, radenie predných a zadných plánov. Priestor vo fotografii je plošný, podobne ako detská kresba tvorená na jeden plán.
V osi fotografie sa nachádza strom, ktorý tvorí osamelý motív v neutrálnej, skôr len tušenej krajine. Je však veľmi podstatný pre ilúziu letu malej čiernej postavy s bielymi krídlami.
Fotografia A lietať vychádza z osobných životných pocitov autora popri tom, ako sa naučil chodiť, ako spoznal svoju ženu a mal s ňou niekoľko detí, ako sa vybral do sveta, ako sa pokúsil vzlietnuť, podobne ako každý z nás. Sú obdobia v živote človeka, ktoré nás ľahko nadnášajú, robia nás šťastnejšími a slobodnejšími. Sú však zväčša veľmi krátke a vzácne.
Ak by ste si chceli tieto vzácne okamihy v živote človeka pripomenúť na fotografiách Mira Švolíka, oplatí sa navštíviť momentálne pripravovanú reprezentatívnu výstavu 80. roky slovenského výtvarného umenia v Slovenskej národnej galérii v Bratislave. Výstava bude sprístupnená v apríli 2009.
Autor: Bohunka Koklesová
