Svetoznáma hra o nepoučiteľnej markytánke, matke troch detí, je náročný kus. Režisér Martin Čičvák akoby cez ňu napĺňal svoju predstavu kalokagathie. Vzhľadom na nezameniteľné podmienky mu pri tom veľmi pomáha dômyselná scéna. Evokuje arénu, ktorá už svojou podstatou vstrebáva do seba neovládateľný priestor veľkého javiska. Pod jeho úrovňou do nej čarovne ukrýva zdroj života hudby tejto hry.
Pokus upriamiť čo najširšiu pozornosť na veľkoleposť diela je úspešný do chvíle, kým si uvedomíme, že pri športovom výkone si sily musíme šetriť, aby sme na záver mohli pridať. Myslieť takto však nebudeme, ani keď divadlo prirovnáme ku kráľovskej disciplíne.
Problémom číslo jeden stále zostáva priestor. Je jednou z podstatných príčin toho, že počas predstavenia vládne takpovediac vytrvalostná atmosféra. Kto naberie guráž a skúsi byť jej súčasťou, síce neoľutuje, ale môže sa stať, že zobrazenie tragédie človeka, ako je do hry zakódovaná, mu bude chýbať. Iste, ide len o divadlo. Ale aj divadlo robia len ľudia.
