Ešte stále mi v ušiach znejú pesničky U2 z ich nového albumu No Line On The Horizon. V pondelok som tento dvanásty album kapely dosť skritizoval, ale to ešte neznamená, že je zlý.
U2 sú určite najväčšou skupinou na svete, niektorí dokonca tvrdia, že si nemôžu dovoliť vydať niečo podpriemerné. Ale predsa všetci máme právo na chyby, aj tí najlepší. Bez nich by sme sa neposúvali vpred!
Na U2 má každý vlastný názor. To platí aj o kritikoch, ktorí sa pri tejto platni neuveriteľne rozchádzajú. Svedčí to len o tom, že aj oni sú len ľudia, aj keď bohvieako fundovaní, ale nevedia sa zhodnúť, čo je dobré a čo zlé.
Prestížny hudobný magazín Rolling Stone dal No Line On The Horizon plný počet hviezdičiek, ale sú aj takí, vrátane mňa, čo si myslia, že mu niečo chýba. A snažia sa zistiť čo. Možno je to iba náš problém.
Našťastie, nemáme moc rímskych cisárov, ktorí dávali palce dolu v rímskom Koloseu nad porazenými gladiátormi. Život nám dáva druhú šancu. Pesničky nezastaví žiadna negatívna recenzia. Dokonca ich nevylepší ani pozitívna. Pretože tento proces sa deje mimo dosahu kritikov - pesničky lietajú vzduchom a sadajú si na tých, ktorí ich potrebujú. Čas je ich najlepším sudcom, nie my.
