Bol to zaujímavý pohľad, keď sa v Eurovízii objavili obe finalistky prvej SuperStar. Už majú spoločné iba texty od rovnakého autora, inak je každá niekde úplne inde. KATKA KOŠČOVÁ dobrovoľne opustila šoubiznis a začala robiť akustickú hudbu, ktorá čerpá zo šansónu, džezu, ale napríklad aj z ľudoviek. Práve vydala album Nebotrasenie (Slnko records).
Nebotrasenie je váš tretí album v poradí, ale prvý, ktorý nevychádza vo veľkej firme. Máte pocit, že konečne je všetko tak, ako to má byť?
„Veci, ktoré robíme, sa najviac hodia do vydavateľstva venujúceho sa menšinovým žánrom. Zakotvili sme na správnom mieste. V Sony/BMG to bolo fajn, ale išla som do toho s tým, že musím robiť nejaký hit. Pritom netlačili na to ani tak oni, šlo skôr o môj vnútorný pocit uspokojiť ľudí. Aj tak sa mi to nedarilo, tak som si povedala, že kašlem na to, idem robiť veci podľa vlastnej predstavy. Poslali sme nové pesničky Šine do Slnko records a skamarátili sa s ňou. Sme veľmi vďační, že sa takéto veci stali a že sa stále dejú."
Debut a druhý album nasledovali krátko po sebe, teraz ste si dali dlhšiu pauzu. Prečo?
„Chcela som mať pesničky, s ktorými by som konečne bola sama úplne spokojná. Debutový album sa riešil v Bratislave, hudbu dodali Maroš Kachút a Peter Graus. Potom som začala spolupracovať s Martinom Husovským, on však časom začal veľa koncertovať a venovať sa vlastnej skupine Komajota, takže som prišla o klaviristu a skladateľa. Keď odchádzal, zohnal mi klávesistu Dana Špinera. On má podobné cítenie, do džezu a menšinových žánrov, sadli sme si a začali spolu robiť. Pred dvomi rokmi sme mali veľké turné k albumu Naboso. V tých starších pesničkách bolo stále viac cítiť Martinov ako môj rukopis a chcela som sa posunúť k tomu, čo mi je ešte bližšie. Dva a pol roka je podľa mňa dobrý čas na prestávku medzi albumami."
Väčšinu textov ste si napísali sama, no zároveň ste zverejnili aj otvorenú výzvu textárom a nechali ich diela posudzovať ľuďom, ako je Jiří Suchý alebo Ľubomír Feldek. Ako to vlastne vzniklo?
„Vzniklo to v súvislosti s tým, že súčasťou bookletu je zbierka básní môjho kamaráta Michala Baláža. Prišlo nám, že z piesní sa vytráca poézia. Tak sme sa rozhodli pokúsiť nájsť nejaké nové talenty. S Mišom sa poznáme už roky. Textoval pre mňa aj na predchádzajúcich albumoch a povedala som si, že je škoda, že o ňom ľudia nevedia. Vydávať samostatne básne debutantov je skoro vždy problém, toto sa mi zdalo ako jeden spôsob, ako dostať jeho verše k ľuďom. A keďže sa mi vždy páčili aj výtvarne spracované básnické zbierky, dohodli sme sa, že do bookletu ešte dáme aj diela maliara Jara Onda."
Vy traja sa poznáte aj z benefičného projektu pre Kliniku anesteziológie a klinickej medicíny v Prešove. Bol to naozaj váš nápad?
„Bol to môj nápad, ale to je asi tak všetko. Raz som prišla na prešovské ARO a videla, že to majú v zlom technickom stave. Tak som im povedala, aby urobili benefičný koncert. Stala som sa takým maskotom toho projektu. V našej knižke je vložená kartička záchrany života, ako majú ľudia podávať prvú pomoc, kam zavolať. To cédečko, alebo teda kniha, je spojením troch druhov umenia a zároveň kamarátov, ktorí sa dlho poznajú a majú sa radi."
Keď sa pozriete spätne na SuperStar, urobili by ste dnes niečo inak?
„Ak by som bola na tom istom mieste, ako vtedy, asi by som išla. S dnešnými skúsenosťami by som tam už išla iba ak by som mala pripravené vlastné veci. Tak, ako to napríklad urobil Peťo Cmorik. Pre mňa to bola vlastne hra. Vypálilo to tak, ako to vypálilo a potom mi dlho trvalo, než som prišla na to, čo vlastne chcem robiť."
Teraz ste sa objavili v Eurovízii, kde účinkuje veľa finalistov zo SuperStar. Aký to bol pocit prísť do súťaže, ktorá je z úplne inej planéty ako produkcia Slnko records?
„Niekoľkokrát som dostala z STV výzvu, aby som sa prihlásila do tej súťaže. Povedala som si, že nebudem robiť žiadne nové veci, ale dám tam pesničku z albumu, ktorý práve vychádza. Tak sme sa rozhodli pre šansónik Pri sebe. Dohodli sme sa, že keď už sa tam chceme ukázať, pôjdeme tam so skladbou, ktorá je pre nový album typická. Na Slovensku má človek veľmi málo možností ukázať svoju tvorbu. Eurovízia je jednou z nich, aj keď je tam bohužiaľ polovičný playback. Povedali sme si, že to skúsime, lebo to bude promo pre nový album a videli sme, že sa prihlásilo aj pár alternatívnych projektov, ako sú napríklad Hudba z Marsu alebo Quasimondo."
Viete si na novom albume predstaviť ako hosťa niekoho zo SuperStar?
„Fúha. To je dobrá otázka. Sama Tomečka. On je veľmi dobrý spevák, aj muzikant. Ešte Peťa Humeňanská. Tiež veľmi dobre spieva a veľmi sa mi páčilo, že ako jediná z nás, ktorí sme dostali možnosť vydať album, povedala nie. Že si jednoducho povedala, že nebude nič robiť nasilu. A potom si viem predstaviť nejakú spoluprácu aj so Zdenkou Prednou."
Šansónové prvky trochu evokujú Hegerovú, najazzlý zvuk zase Norah Jones. Promofotky však máte naštylizované ako škandinávske pesničkárky typu Emiliana Torrini alebo Hanne Hukkelberg. Je to náhoda?
„V škandinávskej hudbe sa veľmi nevyznám. Čo sa týka fotiek, chcela som domácku atmosféru. Išli sme do bytu k sestre, ktorá má také pekné farebné tapety. Tak som sa capla na zem a bolo to (smiech). "
Akú hudbu vlastne počúvate?
„Na myspace som našla veľmi veľa dobrej hudby, čo ma priviedlo k rozmýšľaniu nad ďalšími novými skladbami, ktoré by mali byť ešte minimalistickejšie. Je to zvláštne. Veľmi sa mi napríklad páči, čo robí skupina Koop, ktorá do pesničiek primiešava elektroniku. Ale sama sa cítim istejšie v akustickej polohe, kde je málo nástrojov aj málo hrania. Stačí mi klavír, gitarka a perkusie. Vôbec nemusím mať bicie."
V zozname hostí na albume sú aj členovia skupiny Chiki liki tu-a. Tých ste do štúdia ako dostali?
„Tomáš Višňovský pracuje v prešovskom štúdiu Perina. Celý album nahrával a mixoval. Ja mám navyše problém s lúskaním na prstoch. Robím to nevýrazne a on sa hneval, že ešte aj arytmicky (smiech ). Tak som ho poprosila, aby mi to nalúskal sám. Potom urobil aj cirkusový záver pesničky Pri sebe. Ľubo Petruška je zase výborný gitarista, som veľmi rada, že nahral takú čistú gitaru do skladby Vesmír."
Kým oni sú vaši rovesníci, autor textu Ján Štrasser je z úplne inej generácie. Ako ste sa dali dokopy?
„Chcela som mať pekné texty a náhodou som sa dostala k jeho zbierke Stala sa nám láska. Tá básnička Pri sebe ma okamžite zaujala, mala krásne slová a veľmi rytmický text. Hneď mi napadla melodická linka, tak sme rýchlo spravili demoverziu a poslali ju pánu Štrasserovi s tým, či by súhlasil, aby bola na albume. Je mi veľmi blízka, preto som sa rozhodla zaspievať ju aj na Eurovízii."
Ďalším prekvapením albumu je aj mix dvoch ľudoviek.
„Dano raz začal hrať na klavíri také zvláštne akordy, až sme prišli k tomu, že sa dajú prepojiť dve melódie - Na Toryše s A ja taka čarna. Tie piesne mám veľmi rada."
V booklete sa píše: „Talent spočíva v trpezlivosti hľadať bod zlomu." Čo bol ten váš bod zlomu?
„Asi uvedomenie si toho, že už nechcem robiť kompromisy, ale veci, za ktorými si stojím. Ktorým verím a ktoré budem rada prezentovať pred ľuďmi. To bolo pre mňa naozaj zásadné rozhodnutie, lebo som sa prestala trápiť tým, či dokážem zložiť hit, či ma budú hrať rádiá a podobne. Týmto rozhodnutím sa veci rozhýbali a začalo sa nám dariť."
Počítate medzi tie zásadné veci aj rozhodnutie opustiť Bratislavu a vrátiť sa do Prešova?
„Určite. Kapela bola v Prešove, ja v Bratislave, to nešlo. Bolo to nevyvážené. Teraz máme čas aj na skúšky, môžeme sa stretnúť vždy, keď dostaneme chuť zahrať si. Presne tak to má byť a veľmi sa z toho teším."
Na svojej myspace stránke ste napísali „Verím v láskavého Boha s ohromným zmyslom pre humor a veľa iných vecí, ktoré z toho vyplývajú." Čo konkrétne ste mali na mysli?
„Myslím si, že nič v živote nie je náhoda. Aby to nevyznelo fatalisticky, každý sa o to samozrejme musí nejakým spôsobom pričiniť. Veci, ktoré z toho vyplývajú, sú najmä všetci ľudia, ktorí ma nejakým spôsobom ovplyvnili a s ktorými trávim veľa času."
Odpoveď hodná absolventky odboru filozofia - estetika.
„Dúfam, že som diplom nedostala zadarmo (smiech)."
