BRATISLAVA. Diváci Českej televízie sa v sobotu večer počas priameho prenosu dozvedia mená držiteľov výročných filmových cien Český lev za rok 2008. Prvé sošky rozdala Česká filmová a televízna akadémia už počas nominačného večera 30. januára.
Prvého Českého leva získal najlepší zahraničný film roka 2008 Táto krajina nie je pre starých. V kategórii najlepší filmový plagát zvíťazili Aleš Najbrt a Bohumil Vašák, autori plagátu k filmu Karamazovi. Slávnostné odovzdávanie filmových cien bude moderovať herec Bolek Polívka s dcérou Annou Polívkovou. Počas večera sa na pódiu objavia i ďalšie príbuzenské páry, pričom sčasti rodinný charakter majú tiež nominácie. O Českého leva budú v rôznych kategóriách súťažiť skutočná aj filmová matka s dcérou Lenka Termerová a Martha Issová, ktoré si zahrali vo filme Deti noci. Ako prezradil Bolek Polívka, večer bude moderovať v decentnom, úsmevnom a nenapodobiteľnom tóne.
Novinkou tohtoročného udeľovania cien Český lev bude kategória najlepší dokument, na ktorú akadémia pätnásť rokov zabúdala. Počas nominačného večera odmenila spätne tri najlepšie dokumenty za roky 1993 až 2007. Krištáľové plakety si prevzali bez zverejnenia poradia Vít Klusák a Filip Remunda za film Český sen, dokumentaristka Helena Třeštíková za Marcelu a režisér Matej Mináč a producent Patrik Pašš za Silu ľudskosti – Nicholas Winton. V kategórii najlepší dokumentárny film za rok 2008 boli nominované snímky René Heleny Třeštíkovej, Občan Havel Pavla Kouteckého a Miroslava Janeka a Ghetto jménem Baluty od Pavla Štingla.
V nomináciách zabodovali filmy Karamazovi Petra Zelenku a Tobruk Václava Marhoula, ktoré získali zhodne po osem nominácií. O jednu menej má film Bohdana Slámu Venkovský učitel. Uvedené snímky obsadili nominácie v kategóriách najlepší film, réžia, scenár a hudba.
Päť nominácií má na konte film Filipa Renča Hlídač č. 47. Veľkofilm Bathory získal tri nominácie. Spolu s predstaviteľkou krvavej grófky Annou Friel bojujú o Českého leva za najlepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe Zuzana Bydžovská (Venkovský učitel) a Martha Issová (Deti noci). Za najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe nominovali Pavla Lišku (Venkovský učitel), Karla Rodena (Hlídač č. 47) a Ivana Trojana (Karamazovi).
V kategóriách za najlepší ženský a mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe môžu Českého leva získať Zuzana Kronerová (Venkovský učitel), Lenka Termerová (Deti noci), Emília Vášáryová (Nestyda), Vladimír Dlouhý (Hlídač č. 47) a dva razy je nominovaný David Novotný (Karamazovi, O rodičích a dětech). Na Českého leva v kategórii kamera majú nominácie F. A. Brabec a Ján Ďuriš za film Bathory, Karel Fairaisl za Hlídača č. 47 a Vladimír Smutný za Tobruk. Za najlepší zvuk a strih nominovali tvorcov filmov Karamazovi, Tobruk a Hlídač č. 47. V kategórii najlepší výtvarný počin sa budú o Českého leva uchádzať snímky Bathory, Kozí príbeh a Tobruk.
Najlepšími snímkami roka 2008 je podľa českých kritikov celovečerný hraný film Karamazovi a dokument Občan Havel. Počas slávnostného galavečera udelia prvú Cenu Sazky za najlepší nerealizovaný scenár. Nominovaní sú Petr Jarchovský s Kawasakiho růžou, Václav Holanec s Malou princeznou a Jana Boršková so scenárom Špionážní letadlo nad územím Kuby.
Českí filmoví akademici udelia v sobotu Českého leva za celoživotný prínos kinematografii režisérovi Jurajovi Herzovi. Kráľ českého hororu, scenárista a producent, pôvodom zo Slovenska, oslávi tento rok 75. narodeniny. "Pre mňa je to génius. Petrolejové lampy, Morgiana či Spalovač mrtvol sú naozaj špičkové filmy. Disponujú neskutočnou atmosférou, ktorá diváka hneď vtiahne do diania. Podobne to robí aj David Lynch," uviedol slávny český režisér Filip Renč.
Juraj Herz sa narodil 4. septembra 1934 v Kežmarku. Koncom druhej svetovej vojny ho spolu s rodičmi deportovali do koncentračného tábora. Po ukončení najväčšieho ozbrojeného konfliktu v dejinách ľudstva začal v Bratislave so štúdiom fotografie, bábkového divadla, réžie a herectva. Ako režisér a herec spolupracoval aj s legendárnym pražským divadlom Semafor.
K filmu sa dostal postupne - najprv asistoval pri nakrúcaní oscarovej snímky režisérskej dvojice Jána Kádara a Elmara Klosa Obchod na korze (1965). Jeho autorským debutom je film Sběrné surovosti (1965) podľa motívov poviedky spisovateľa Bohumila Hrabala. Po roku 1987 emigroval do NSR, kde aj naďalej pokračoval v tvorbe úspešných filmov. Je držiteľom cien z viacerých medzinárodných filmových festivalov, Veľkej ceny bavorskej televízie, Štátnej ceny Bavorska a mnohých ďalších.
