Slovenská národná hymna v týchto dňoch oslavuje narodeniny - 155 rokov. Presnejšie povedané, dožila sa tohto jubilea ako celok, lebo po hudobnej stránke je to ľudová pieseň Kopala studienku.
V marci 1844 odišla z Bratislavy skupina slovenskej mládeže na protest proti zosadeniu Štúra z profesúry a po ceste údajne po prvý raz spievali Nad Tatrou sa blýska. Text napísal Janko Matúška. Skladba sa stala obľúbenou, až sa dožila svojej hviezdnej slávy. Ostala v podstate nezmenená buď ako súčasť československej hymny, alebo samostatne, s výnimkou obdobia slovenského štátu (1939 – 1945).
Hymnus bez klasikov
Hymnus bola v staroveku a stredoveku oslavná pieseň, podobné slovo hymna už znamená niečo iné – skupina ľudí potvrdzuje svoju spolupatričnosť. Čo by to bolo za husitov bez skladby Kdož jsou boží bojovníci, ktorá sa stala dokonca súčasťou psychologickej vojny. Zlaté časy národných hymien boli v 19. storočí, v dobách národného uvedomenia mnohých štátov.
Medzi príbehmi hymien nájdeme aj veľa zaujímavostí. Napríklad hymna Juhoafrickej republiky sa spieva v piatich z jedenástich oficiálnych jazykov. Autorom hymien Indie a Bangladéša je jeden človek - nositeľ Nobelovej ceny, básnik a skladateľ Rabíndraníth Thákur.
Je zvláštne, ako málo krajín siahlo po melódii autora klasickej (vážnej) hudby. Ak berieme do úvahy známejších komponistov, tak vlastne len Nemecko (Joseph Haydn) a Vatikán (Charles-Francois Gounod). Dosť ľudí si myslí, že autorom rakúskej hymny je Wolfgang Amadeus Mozart, ale je to mýtus, v skutočnosti ju zložil Johann Holzer.
Krádeže
Zo Slovákov má najväčšie skúsenosti s hymnami bez diskusie skladateľ a dirigent Peter Breiner. Pre letné olympijské hry v Aténach v roku 2004 aranžoval hymny 250 štátov a nahral ich so Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu.
Aranžmány minulý rok ukradli Číňania pre olympiádu v Pekingu. „Tie plagiáty sú nahrané hrozne – s chybami, falošné, nerytmické, je to úplný amaterizmus,“ hovorí skladateľ. Keďže Breiner žije v Kanade, túto krádež rieši kanadský autorský zväz, ktorého je členom.
„Nie je to ešte uzavreté, tak to nebudem komentovať, ale kanadský magazín Macleans to nazval najväčším porušením copyrightu v dejinách.“ Žiadna hymna vraj nebola hudobne mimoriadne náročná, aj keď sa našli nejaké bizarné diela, napríklad niektoré africké hymny a indická hymna. Breiner spomína aj webové stránky nadšencov a zberateľov. „Poznám web, ktorý obsahuje 442 verzií ruskej hymny. Takéto veci robia hymnoví fanatici, nie je ich veľa, ale pánboh zaplať za to, lebo vďaka nim mám všetky informácie o zmenách hymien na celom svete.“
Sajuz nerušimyj
Sovietska hymna – čo sme sa jej napočúvali v časoch, keď sme boli kolóniou Sovietskeho zväzu. Je zaujímavé, že od vzniku Sovietskeho štátu až do roku 1944 používali Sovieti ako hymnu Internacionálu, až potom Stalin zorganizoval konkurz na novú sovietsku hymnu. Víťazmi sa stali skladateľ Alexander Alexandrov a „majster sovietskeho slova“ básnik Sergej Michalkov. Pôvodná hymna neobsahovala ani slovo o komunistickej strane, zato velebila Stalina. V rámci destalinizácie ju potom Michalkov prepísal.
Po rozpade sovietskeho zväzu bolo treba hymnu zmeniť, lebo „nerozborný zväz slobodných republík“ zrazu nebol. Sovietsku hymnu v roku 1990 nahradila Patriotická pieseň Michaila Ivanoviča Glinku. Tá však nemala slová, na čo sa vyhovárali ruskí športovci, ktorí pohoreli na olympiáde v Sydney v roku 2000. Niektorí z nich verejne vyhlásili, že na ich výkon a bojovnosť majú zlý vplyv oficiálne ceremónie, pri ktorých si nemôžu hymnu zaspievať. Prezident Putin to vyriešil vskutku šalamúnsky – zobral pôvodnú Alexandrovovu melódiu, ktorú nechal otextovať. Zišlo sa päť návrhov textov a víťazom sa stal – kto iný než Sergej Michalkov. Takto sa mu podaril bezprecedentný hetrik.
Sexistická hymna
Sú štátnici, ktorým sa hymna z nejakého dôvodu znepáči a navrhnú zmenu. Napríklad pravicová rakúska ministerka Maria Rauchová-Kallatová v roku 2005 vyhlásila, že text rakúskej hymny je sexistický, pretože obsahuje výrazy „veľkí synovia“, „bratský chór“, „otčina“ a nehľadí na ženy.
V roku 2004 navrhol prezident Michal Kováč zasa zmeniť štátnu hymnu, pretože vraj národ povzbudzuje k niečomu, čo už nepotrebuje. „Potrebujeme novú hymnu, ktorá by bola oslavou toho, že sme slobodnou krajinou a súčasťou veľkého zoskupenia,“ povedal pre novinárov.
„Štátne hymny nebývajú skvosty po textovej ani po hudobnej stránke,“ myslí si básnik a textár Kamil Peteraj,“ ale nahrádzať ich nejakými novšími skladbami nie je dobrý nápad, lebo je reálny predpoklad, že tie nové by boli ešte horšie. Hymny sú súčasťou histórie, a navyše musia byť masovými piesňami. A toto väčšinou spĺňajú.“
Pátos vychádza z módy
Aj prípadná úplne nová hymna akéhokoľvek štátu by vlastne musela byť „retro“. „Texty vhodné pre hymny sú dnes tak trochu z módy,“ hovorí literárny kritik Peter Darovec. „Správny hymnický text totiž spoznáte podľa toho, že je patetický. Taký text berie smrteľne vážne svoju tému – národ, krajinu, ideológiu, štátne zriadenie a aj sám seba.
Lenže my dnes nežijeme časy patetické, ale ironické, v ktorých celkom oprávnene pochybujeme o všetkom a úplne najviac o veľkých spoločných pravdách. Asi preto dnes hymny vznikajú akurát tak k SuperStar a asi preto musia naši upotení hokejisti stále vyrevovať tie staré dobré romantické slová, ktoré nepochybujú o ničom: Slováci ožijú a basta. Bez diskusie. Tak to má v správnej hymne byť. Veď to iba Česi, veční vrtáci, začínajú svoju hymnu otáznikom.“
Konkurz
V redakcii sme neodolali pokušeniu a vypísali sme „konkurz“ na text pomyselnej novej hymny. Spomedzi niekoľkých oslovených textárov sa ho zodpovedne zhostili básnik Daniel Hevier a rapper Moe. „Nikdy som nemal ambície byť štátnym básnikom, a tak môžem ponuku napísať text slovenskej hymny brať len ako kurióznu hru,“ napísal Hevier. „Pre spoločnosť je však užitočné, ak sa dokáže s odstupom pozrieť aj na svoje emblematizované veci. Česi napríklad vydali pomerne obsiahlu knihu paródií na svoju štátnu hymnu.“ Takáto slovenská hymna by podľa Heviera mohla znieť napríklad takto:
Malé, ale naše.
Ťaháme ho z kaše.
Alebo:
Malé, a len naše!
Keby som chcel použiť globalizačné prvky, mohlo by to znieť takto:
Slováci sú národ slov:
slow and slow and slow and slow...
A posledná verzia:
Máme talent, guráž, hymnu.
Kedy si nás teda všimnú?“
A toto sú dve ukážky od rappera Moeho (skupina AMO):
Hore hlavu bratia,
Gastrolístky platia! Zatiaľ.
Alebo rozprávkové:
Kde bolo, tam bolo,
tam nie je, kde bolo...
Kde bude, tam bude,
Aj tak tu už nebudem.
Zaujímavosti o štátnych hymnách
* Najstarší text - Japonsko (z 9. storočia)
* Najstaršia hudba - Holandsko (vznikla medzi rokmi 1568 a 1572)
* Najkratšia hymna - Uganda - 9 taktov hudby, Japonsko – 6 krátkych veršov textu
* Najdlhšia hymna - Uruguaj - 105 taktov hudby, Grécko – 158 veršov textu
* Najkratšie schválená hymna - Somálsko – iba 5 dní – od 26. júna do 1. júla 1960
* Jediným štátom, ktorý nemá vlastnú štátnu hymnu, je Cyprus – používa grécku hymnu.
* Štáty, ktoré majú totožné melódie svojich hymien:
Estónsko a Fínsko, Lichtenštajnsko a Veľká Británia, Poľsko a bývalá Juhoslávia (s malými rozdielmi), Tanzánia a Zambia (pôvodne totožná melódia, neskôr sa trochu odlíšili)
www.national-anthems.org
