a narodil pred 465 rokmi.
Torquato Tasso
1544 – Narodil sa v Sorrente do zámožnej rodiny.
1562 – Ako univerzitný študent vydal svoju poému Rinaldo.
1575 – Dokončil dielo Oslobodený Jeruzalem.
1579 – Umiestnený do nemocnice sv. Anny.
1595 – Zomrel vo veku 51 rokov.
Torquato Tasso bol syn znamenitého autora listov a vznešenej dvornej dámy a v Neapole navštevoval pokrokovú jezuitskú školu. Mladý Torquato, ktorý sa vyznačoval predčasnou intelektuálnou vyspelosťou a náboženským oduševnením, bol už ako osemročný považovaný za génia. Navyše, vyrastal obklopený umením a v atmosfére luxusu.
Čoskoro stratil matku a s otcom – politickým vyhnancom - putoval po celom Taliansku a tak sa vzdelával na vychytených miestach polostrova. Od roku 1560 študoval právo a filozofiu na univerzitách v Padove a Bologni a po tom, čo jeho rané básne prirovnali k Vergíliovi a Homérovi, rozhodol sa pre dráhu literáta. Natešený otec mu okamžite požehnal.
Poet a filozofAko 18-ročný študent publikuje poému Rinaldo, kde kombinuje poéziu so snovými dejovými vsuvkami. Výsledok tohto spojenia bol taký brilantný, že autora začali považovať za najväčšieho básnika svojich dní.
Svoju prvotinu venoval kardinálovi Luigimu d'Estemu, ktorému sa po štúdiách zveril do služieb. Práve na jeho dvore vo Ferrare prežíval až do roku 1575 najkrajšie roky svojho života. V tejto dobe sa Tasso zaľúbil do heroíny Lucrezie Benedidiovej, no tá sa napokon vydala za Machiavelliho.
Krátko po vydaní Rinalda publikuje Tasso aj filozofické traktáty, kde sa zaoberá tvorbou literárneho diela či rozjíma nad významom umenia v živote, vďaka čomu nadobudol status váženej osobnosti aj vo filozofických kruhoch. To však už pripravoval svoj legendárny epos Oslobodený Jeruzalem.
Dielo plné antitézTasso v ňom na pozadí dvoch tém – sveta zbraní a sveta ľudských citov - sleduje dobývanie Jeruzalema kresťanským vojskom počas prvej križiackej výpravy. Formálne je dielo považované za akúsi fresku v dvadsiatich spevoch, sledujúcu viacero epizód a v nich sériu mužských, ale aj ženských charakterov.
Napriek tomu, že Tasso je zaraďovaný do obdobia renesancie, v tomto diele cítiť váhou nastolených antitéz (duch – hmota, kresťanstvo – islam, dobro – zlo, svetlo – tma) nastupujúce barokové postupy.
Autor tu výrazným dejom opisuje aj turecký vpád na kontinent, no Tassova jedinečnosť spočíva skôr v romantických pasážach.
Postavy ako Godfrey, Armida, Klorinda či Ermidia sa predovšetkým počas 17. a 18. storočia stali známymi azda vo všetkých vzdelaných európskych domácnostiach.
Keď Tasso ako 31-ročný odovzdal rukopis tohto diela, zacítil, že lepšia časť jeho života je už minulosťou. Možno aj preto upadal do stavu schizofrénie. Tvoril síce ďalej, no jeho hviezdne chvíle boli zrátané. Na konci života svoj najvýznamnejší počin neúspešne prepísal.
Pobláznený pútnikZlomený vlastnými metafyzickými víziami i prepracovaný tvorbou a vzrušujúcim životom promiskuitného dvorana sa Tassovi v druhej polovici 70. rokov 16. storočia pomaly rúcal život. Neustále zmietaný pochybnosťami sa básnik sám obžalúva z bludov a nevery a dokonca predkladá dielo Oslobodený Jeruzalem na posúdenie inkvizičnému tribunálu. Napokon ho vyhlásili za šialenca a počnúc rokom 1579 strávil sedem rokov vo ferrarskej nemocnici sv. Anny.
Po prepustení sa z kedysi uznávaného autora stal paranoidný pútnik bez peňazí, ktorý sa v občasnom oslobodení od svojich duševných múk venoval aj tvorbe básní (Sedem dní stvorenia), milostných listov a tragédií (Kráľ Torrismondo). Na jar roku 1595 však tento utrápený nešťastník zomiera. Iróniou osudu sa tak stalo krátko predtým, ako mal byť pápežom Klementom VIII. korunovaný za kráľa básnikov.
Diela Torquata Tassa sa napriek tomu stali vyhľadávané a až do začiatku 19. storočia nebolo v Európe prekladanejšieho básnika.
Na Tassa odkazovali aj inšpirovali sa ním mnohí. Jeho osobnosť sa stala predobrazom k operám Donizettiho a Liszta. Križiacke výjavy z jeho opusu Oslobodený Jeruzalem zvečnili na plátne Tintoretto, Van Dyck i Delacroix.
