BRATISLAVA. Málo známe diela Kolomana Sokola sprístupnil verejnosti Klub umelcov v bratislavskej budove Umeleckej besedy, kde si ich možno pozrieť do 27. marca.
Podľa kurátora výstavy Bohumíra Bachratého je to unikátna kolekcia a kus národného pokladu z pozostalosti najvýznamnejšej osobnosti slovenskej grafiky 20. storočia. Sokol patril k zakladateľskej generácii slovenskej výtvarnej moderny a dožil sa sto rokov. "Takmer 80 z nich patrí do umenia moderného, expresívneho realizmu. Je to celoživotná brilantná kresba a grafika uznávaná vo svete," povedal Bachratý.
Vystavené kresby vytvoril Sokol v rokoch 1925 až 1933 počas pobytu v Prahe a Paríži. Okrem portrétov rôznych ľudí zobrazil vidiecku a pracovnú tematiku (Pastier volov, Spracovanie dreva, V bani, Zajace, Drevený kostolík) a mestské motívy (Kaviareň v Paríži, Tanec, V uličke, Šedivé ráno). V expozícii sú aj symbolické listy (Zdesení, Údiv, Vysilení) i vzácne krajinárske inšpirácie, akými sú obrazy V daždi, Stráň alebo Sušenie sena.
Ako človek a umelec mal Sokol neľahký život v domovskej krajine i vo svete. Pôsobil v Košiciach, Bratislave, Prahe a Zlíne. Absolvoval štipendijný pobyt v Paríži (19321933), kde sa zoznámil s mnohými významnými osobnosťami i s Pablom Picassom. Od roku 1937 do 1941 žil v Mexiku, kde okrem tvorby podľa vzoru pražskej Akadémie vybudoval umeleckú školu, stal sa čestným členom Zväzu mexických grafikov. Počas vojny sa podieľal na kultúrnej práci československého protifašistického odboja a zúčastnil sa na viacerých výstavách v USA a Mexiku. Takmer celú grafickú tvorbu v období prvej Československej republiky venoval sociálnej problematike, reagoval na ťažké následky nezamestnanosti.
Po vojne sa vrátil do Československa - krátko pôsobil v Prahe a v roku 1946 prišiel do Bratislavy, kde učil na Slovenskej vysokej škole technickej a na Pedagogickej fakulte. O rok neskôr ho vymenovali za člena Slovenskej akadémie vied a umení, získal Národnú cenu za umenie. Sokol bol už počas krátkeho pobytu na Slovensku významnou autoritou a osobnosťou, ktorá prekročila hranice krajiny v umeleckej i duchovnej sfére. Zároveň sa však nedokázal zmieriť s množstvom drobných intríg, s malosťou duše mnohých ľudí z jeho okolia, so závisťou priemerných i nenávisťou podpriemerných, a sklamaný v roku 1948 opustil rodný kraj. Vtedy mal v Paríži grafickú výstavu, ktorou ukončil pobyt v Československu a definitívne sa usadil v USA, v Bryn Mawr v Pensylvánii. "Bol vlastne vyštvaný z rodnej krajiny, cez Paríž odišiel do Ameriky a už sa nevrátil," zdôvodňuje Bachratý jeho dlhoročný zahraničný život.
Počas pobytu vo Francúzsku sa zoznámil s výtvarníčkou Lýdiou Kratinovou, s ktorou sa oženil a mal syna lekára. Posledné desaťročia žil v USA, naposledy v Tuscone v štáte Arizona, kde 12. januára 2003, teda presne jeden mesiac po sto rokoch života, zomrel.
Okrem množstva zahraničných ocenení, ktoré počas plodného života umelec získal, udelil mu prezident Českej a Slovenskej republiky Václav Havel Rad Tomáša Garriqua Masaryka (1991). Jeho významné dielo ocenili aj na Slovensku. Udelili mu Cenu ministra kultúry SR, je laureátom prestížnej ceny Nadácie MS - Ceny Miloša Alexandra Bazovského za celoživotné dielo (1995). O dva roky mu prezident SR Michal Kováč udelil Rad Bieleho dvojkríža II. triedy, 1. januára 2003 mu udelil ďalší prezident Rudolf Schuster štátne vyznamenanie Rad Bieleho dvojkríža I. triedy za mimoriadne významné zásluhy v oblasti kultúry a grafického umenia.
Pri príležitosti stých narodenín v rodnom Liptovskom Mikuláši otvorili 12. decembra 2002 Centrum Kolomana Sokola. Verejnosti sprístupnili 48 diel, ktoré venoval autor, ale aj zo zbierok tamojšej Galérie Petra Michala Bohúňa a od autorovej rodiny či priateľov - spolu asi 70 obrazov.
