Film Muzika Juraja Nvotu mal premiéru v Berlíne. Je s nemeckým dabingom, slovenský zostal len názov.
BRATISLAVA, BERLÍN. Výklady oblepené plagátmi s hercom Ľubošom Kostelným, slovenské pivo, víno a retro nápoj, akým je vinea.
Tak to v pondelok vyzeralo v berlínskom kine Babylon. „Chýbali už len červené karafiáty vo vázach," hovorí o večierku vedľa vychytenej scény Volksbühne jedna z jeho priamych účastníčok Renata Deáková. Zámienka na retro párty bola - nemeckú premiéru mal slovenský film Muzika.
Pre náš film to znamená veľa. Tragikomédiu Juraja Nvotu o trampotách, aké u nás zažívali muzikanti počas normalizácie, totiž Nemci uvidia nielen na festivaloch, ale v bežnej kinodistribúcii. Zatiaľ v hlavnom meste, čoskoro aj v ďalších spolkových krajinách.
Dabing aj v nemčine
Partnerom slovenskej strany pri produkcii Muziky bola nemecká spoločnosť Box! Film GmbH, takže až takým prekvapením jej prienik do Nemecka nie je. Čo prekvapí, sú okolnosti, ktoré ho sprevádzajú.
Namiesto Die Musik prichádza do kín s pôvodným, pre zahraničné publikum exotickejším názvom. Inak je však kompletne nadabovaný, čo sa inému slovenskému filmu po roku 1989 ešte nepodarilo.
Pochopiteľný je preto postoj slovenského ministerstva zahraničných vecí, ktoré o úspechu informuje s povinným nadšením. Kultová snímka, ako Muziku označilo v tlačovej správe, má „kvalitný a výstižný dabing", ktorý „zachováva poetiku filmu a verne tlmočí aj špecifické pointy príbehu".
To budú môcť potvrdiť až nemeckí diváci. Po pondelňajšej premiére sa však zdá, že slang a narážky v predlohe na nich zaberajú. „Smiali sa a tlieskali na tých správnych miestach," tvrdí o berlínskom publiku Renata Deáková.
Kapela z filmu ožila
V našich kinách mala Muzika úspech. Za prvý týždeň po vlaňajšej premiére bolo na ňu zvedavých sedemtisíc ľudí a len dva dni po aprílovej premiére získala deväť národných filmových cien Slnko v sieti. Reklamná kampaň, bez ktorej sa domáce filmy nezaobídu, sa samozrejme krútila okolo muziky. Projekcie oživila pôvodne fiktívna kapela HuRyTan.
Ako vyzerá propagácia filmu v Nemecku? Trailer, plagát, aj samostatná internetová stránka filmu, ktorá dizajnom predstihuje tú slovenskú. To všetko sú znaky, že o propagáciu Muziky sa nemecká spoločnosť Box! Film GmbH stará. V hre je dokonca súťaž o romantický pobyt v Poprade. Stačí odpovedať, na aký nástroj hrá hlavný hrdina.
Sú však aj iné dôvody, prečo by Muzika v Nemecku mohla zabrať. Najmä vďaka spoločnej „ostalgii" za socializmom, ktorej rozumejú Nemci aj Slováci. Záujem o 70. a 80. roky sa v oboch krajinách trochu líši. Časy, keď „dederóni" jazdili v trabantoch a sledovala ich tajná služba Stasi v Nemecku, už využili snímky ako Good Bye Lenin alebo Životy tých druhých. Výraz „Good Bye Lenin auf Slovakisch" zaznie aj v nemeckom traileri Muziky.
Ostalgia je tým, čo zaberá
Na retro vlne sa vezie aj kampaň okolo Muziky. Stačí sa pozrieť na nemeckú verziu plagátu, na ktorej je Ľuboš Kostelný v obleku ako vystrihnutom zo starých televíznych varieté.
„Je to šikovný marketingový ťah, ktorý bude zrejme vhodným lákadlom pre mladých divákov," tvrdí o plagáte Renata Deáková. „Ešte pred pár rokmi sme si nedokázali predstaviť, že by čosi podobné mohlo vyvolať nostalgiu." Tú podporujú aj prezentované fotografie. Červený kosák namaľovaný na bruchu Doroty Nvotovej je presne tým symbolom, aký reklamný vizuál typického 'ostalgického' filmu potrebuje.
Blues o životných šancách
Na recenzie v mienkotvorných médiách je ešte priskoro. Už sa však nejaké objavili na internete. Prevažne negatívna je tá na stránke Filmstarts.de, kde Muzike udelili iba tri hviezdičky z desiatich, s poznámkou, že lepší ako príbeh je soundtrack.
Objavili sa však aj pochvaly: Muzika je podľa nich „blues o naozajstných životných šanciach" (Programmkino.de) alebo „inteligentná, clivá aj komická zábava" (Film Reporter).
