Kto je zvedavý na našich filmárov

Naše hrané filmy prerážajú v českých kinách - ale zatiaľ iba opatrne. V zahraničí si viac pýtajú dokumenty, ktorým robia dobré meno festivalové úspechy.

BRATISLAVA. So slovenským filmom sa čosi deje, na to zareagovali už aj v Česku. Minulý rok tam distribuovali Bathory, Slepé lásky, Polčas rozpadu, Malé oslavy, Návrat bocianov. No a začiatkom februára sa do českých kín vydala aj Cinka Panna.

Príliš dobre sa im tam však nevodilo. Napríklad na Polčas rozpadu i Malé oslavy sa prišlo pozrieť okolo tri a pol tisíca ľudí. Miro Ulman zo Slovenského filmového ústavu hovorí: „Vlani malo až 21 českých filmov návštevnosť vyššiu ako 70-tisíc divákov. V takomto porovnaní potom návštevnosť našich filmov v Čechách pôsobí ozaj tristne."

Také číslo sa zároveň aj dosť ťažko vysvetľuje, pretože v Polčase rozpadu hrajú obľúbené české herečky Iva Janžurová a Klára Trojanová. Malé oslavy sú zase česko-slovenskou koprodukciou a český režisér Zdeněk Tyc do nich obsadil Annu Šiškovú - tá má predsa Českého leva.

Pomôcť by mohla ČT

„Jedným vysvetlením môže byť Česká televízia," hovorí Miro Ulman. Tá je koproducentom väčšiny českých filmov a keď vstupujú do kina, v upútavkách na ne veľmi často upozorňuje. Slovenské filmy tú výhodu nemávajú. V prípade Malých osláv však nepomohlo ani partnerstvo s Českou televíziou."

Naopak, podporu televízie využil Jakubiskov film Bathory. Česká televízia je jej koproducentom, okrem rôznych druhov upútavok vysielala niekoľkokrát aj making of - film o filme.

U českých divákov mala Bathory úspech mimoriadny, ich počet presiahol milión. K tomu číslu však rozhodne prispeli aj rôzne kauzy okolo neho a okamžité reakcie v bulvárnych médiách.

Grand Prix lákajú

Popritom sa za hranice dostávajú aj naše dokumenty, hoci majú na pohľad skromnejšiu distribúciu. Pred štyrmi rokmi zasvietil film Jara Vojteka My zdes. Nielen v našich kinách. „Náš zvukár Marek Lacena nestihol projekcie na Slovensku, zachránilo ho londýnske kino," smeje sa Vojtek.

Angličania zistili, že Vojtek prešiel zahraničnými festivalmi a že z viacerých z nich odišiel ako víťaz. Miestna sieť artkín si do svojho programu vyberá filmy, čo majú aspoň tri Grand Prix. To film My zdes spĺňal, preto sa z Londýna rýchlo ozvali.

„My sme im poslali otitulkovanú kópiu, a oni sa už postarali o propagáciu, " vraví producent Mario Homolka. „V Londýne je hlavným artovým kinom Riverside - ak to preženiem, je čímsi takým ako v Bratislave Mladosť. Moja dcéra tam práve vtedy bola a vravela, že kino bolo plné."

V Riverside Studios sa hral aj film Marka Škopa Iné svety, ktorý mal okrem Slovenska kinodistribúciu aj v Česku.

Hviezdičky v recenzii

No a dnes behajú po svete Slepé lásky Juraja Lehotského. Tiež majú distribúciu v menšej, artovej sieti. Producent Marko Škop o nej hovorí: „Distribučné spoločnosti zhodnotia komerčný potenciál filmu a tomu prispôsobia kampaň a propagáciu. Distributéri využívajú na promovanie národné festivaly. Napríklad vo Francúzsku bol Juraj v Essone, kde dostal Hlavnu cenu festivalu, v Belgicku bol na promo projekcii vo filmovom klube Schouwburg, na festival do Rotterdamu ísť nemohol a tak holandským médiám poskytuje rozhovory cez telefón a internet."

Juraj bol pred pár dňami na projekcii v Belgicku, holandským médiám poskytuje rozhovory cez internet."
Francúzsko už Slepé lásky pozná, vlani sa o nich veľa písalo v Cannes. K premiére vyšla ďalšia pozitívna recenzia, denník Le Monde dal filmu plný počet hviezdičiek. Tento mesiac sa film začne premietať v Maďarsku, potom vo Švajčiarsku, v Poľsku a Rakúsku.

Do distribúcie kín sa čoskoro dostane už aj Peter Kerekes, od apríla je jeho film Ako sa varia dejiny v Čechách a od septembra v Rakúsku.