Produkcia pitié! (zľutovanie!) rieši utrpenie a vzkriesenie Ježiša Krista. V súčasnom tanečno–speváckom vyjadrení umelcov z takmer všetkých kontinentov ide o globalizovanú interpetáciu v najlepšom slova zmysle.
Predstavte si Bachove Matúšove pašie, v ktorých spieva konžský tenor Serge Kakudji v tričku s potlačou Krista. Fascinujúca androgýnna bytosť si divákov najskôr podmaní hlasovým fondom unikátneho zafarbenia. Aby to nebolo málo, spontánne roztancuje svoje bedrá tak, že na čas prehluší aj výkony mladých školených „prvoligových" tanečníkov.
Bachove Matúšove pašie podľa konceptu a réžie Alaina Platela a Fabrizia Cassola (hudobná koncepcia, remix Bacha, jazzové, etno a ďalšie vsuvky) sa v produkcii s názvom pitié! (na snímke Chrisa Van der Burghta) stávajú veľkolepým zrkadlom dnešných rituálov hľadania viery a utrpenia.
V centre pozornosti je postava matky, ktorá prichádza o svoje dieťa. Tvorcovia vedú polemiku s Bachovou hudbou, ktorá vraj nezdôrazňuje prirodzenú, „obyčajnú" bolesť matky. Utrpenie v tvárach interpretov je charakteristickým znakom celej produkcie, či už vyjadruje hlboký vnútorný prežitok, alebo sa mení na kŕč tváre i celého tela.
Tri chóry - tanečný, mladý, športovo odetý, ďalej spevácky, spoločensky odetý a napokon sedemčlenný orchestrálny chór, umiestnený na vyvýšenom praktikábli nad scénou, spolu vedú trialóg. Okrem spomínaného Sergea Kakudjia je tu i sopranistka Claron Mc Faddenová, mezzosopranistka Maribeth Diggleová a spevák a flautista Magic Malik.
Javisko je neustále plné, všetky tri chóry, dokopy 21 ľudí, sú na scéne od začiatku až do konca a neustále prinášajú vlastné príbehy. Nejde pritom o prvoplánovú „spoluprácu", ale o rafinovanú štruktúru samostatných paralelných svetov, ktoré sa často nečakane a o to silnejšie a efektnejšie prelínajú. Vytvárajú mix na pomedzí baletu, súčasného tanca, cirkusu, pantomímy, etno-tanca, opery či koncertu súčasnej hudby.
Vzorom pre kompozíciu tejto veľkoprodukcie sa mu stal starý obraz z múzea v Gente, na ktorom je rozohrané množstvo paralelných dejov. Idú do takých detailov, že ich treba skúmať s lupou. Nečudo, že celý projekt skúšali takmer päť mesiacov!
Pitié! zastrešuje už dvadsaťpäťročný belgický súbor Les Ballets C de la B, medzi tanečníkmi a performermi dobre známe špičkové teleso. Jeho mottom je „tento tanec patrí svetu a svet patrí všetkým". Označujú ho za bastardný, populárny, eklektický, anarchistický i angažovaný. Natrieskaná hala viedenského Museums〜quartier (kúsok od Bratislavy, a predsa tak ďaleko) poslúžila viedenskej inštitúcii Tanzquartier, zameranej na súčasný tanec a performančné umenie, na jedinečné podujatie.
Autor: Anna Grusková
