Fiktívna žurnalistika je lákavý žáner a neodolal mu ani Kurt Vonnegut jr. Pred desiatimi rokmi sa stal spravodajcom istej rozhlasovej stanice pre otázky posmrtného života, z čoho vznikla útla knižka Pánbůh vám požehnej, doktore Kevorkiane.
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
Kevorkian, tento svojrázny človek zo špičkového oddelenia aplikácie smrtiacich injekcií, dozeral na Vonnegutove riadené dotyky so smrťou. So smrťou iných, prirodzene, a väčšinou nie hocijakých nebožtíkov, s ktorými slávny spisovateľ robil rozhovory pre vďačných poslucháčov.
Vonnegutov typický groteskný humor je obdivuhodný o to viac, že objekty jeho rozhovorov sa často správali, akoby boli z iného sveta. Z druhého, vždy si včas uvedomil, a tak zniesol napríklad Shakespearove pokarhanie, že jeho angličtina je dobrá akurát tak na to, aby trhala uši divákom na miestach na státie, či Newtonovo roztrpčenie, že evolučnú teóriu mu vyfúkol Darwin a teóriu relativity Einstein.
O to krajší bol jeho posledný rozhlasový dialóg s obdivovaným Asimovom, najplodnejším americkým spisovateľom, ktorý bez písania nevydržal ani v nebi. „Keby som tu nemohol písať, bolo by to peklo," povedal očarenému Vonnegutovi a pokračoval v práci na šesťzväzkovom diele o úplne nezmyselnej viere pozemšťanov v posmrtný život.
