BUDAPEŠŤ. Renomovaný maďarský režisér Péter Bacsó, laureát Kossuthovej ceny, Strieborného leoparda z MFF v Locarne a Striebornej mušle z MFF v San Sebastiane už nie je medzi živými. Rodák z Košíc zomrel v stredu vo veku 81 rokov, informovala agentúra MTI s odvolaním sa na zväzovú organizáciu maďarských filmových umelcov.
Syn spisovateľky Boris Palotaiovej sa vedno s blízkymi odsťahoval do Budapešti v 40. rokoch minulého storočia. Po skončení štúdia réžie na Vysokej škole divadelného a filmového umenia nastúpil ako dramaturg do predchodcu neskoršieho filmového štúdia Hunnia. Bol aktívnym účastníkom obnovy maďarskej kinematografie, ako scenárista sa zaskvel predlohou megahitu režiséra Zoltána Fábriho Sladká Anna (1958).
Péter Bacsó debutoval ako režisér lyrickou snímkou Nyáron egyszerű (V lete je to jednoduché, 1963). Problematike vtedajšej mládeže, jej spôsobu myslenia i správania sa venoval aj v nasledujúcom filme Szerelmes biciklisták (Zaľúbení cyklisti, 1965), či snímke Leto na horách (Nyár a hegyen, 1967) známej aj z našich kín.
FOTO - FK NOSTALGIA
Skutočný úspech a pozornosť značnej časti verejnosti vyniesol umelcovi film Fejlövés (Výstrel do hlavy, 1968), v ktorom skúmal okolnosti, vedúce k rozhodnutiu dobrovoľne ukončiť život.
V zahraničí spájajú meno režiséra predovšetkým s filmom Svedok (A tanú, 1969), v ktorom sa v tragikomickej podobe odhodlal znázorniť svet vykonštruovaných procesov. Táto snímka si v Maďarsku počkala na verejnú projekciu 10 rokov. Napokon sa z nej stal megahit a medzičasom už kultová snímka tamojšej kinematografie.
Viac ako desaťročie po úspešnej prezentácii tohto filmu na MFF v Cannes nakrútil Péter Bacsó aj jeho pokračovanie s názvom Opäť svedok (Megint tanú, 1994) o dobrodružstvách hlavného hrdinu v období po spoločenských zmenách v krajine. V 70. rokoch nakrútil umelec viacero filmov, venujúcich sa aktuálnym spoločensko-politickým otázkam. Naďalej s úspechom využíval vo svojej tvorbe i prvky satiry, napríklad vo filmoch poukazujúcich na kult osobnosti z 50. rokov.
V jeho hranej tvorbe nájdeme aj snímku Balekok és Banditák (Hlupáci a banditi, 1997), venujúcu sa chaotickým pomerom v Maďarsku posledného desaťročia XX. storočia. S menom režiséra je spojených celkove 32 celovečerných hraných filmov, celý rad dokumentárnych a televíznych produkcií.
Medzi súťažnými filmami tohtoročnej prehliadky maďarských filmov figuroval aj Bacsóov autorský film Majdnem szüz (Takmer panna) o snahe chovankyne domova skončiť s najstarším remeslom na svete, za kreáciu ktorej ocenili hlavnú predstaviteľku Júliu Ubrankovicsovú trofejou za najlepší ženský herecký výkon.
Režisér sa popri Striebornej mušli na MFF v San Sebastiane 1968 za film Leto na horách a Striebornom leopardovi z MFF v Locarne 1972 za film Jelenidö (Súčasnosť) mohol pochváliť aj víťazstvom nad ešte neznámym Stevenom Spielbergom, respektíve jeho snímkou Duel. Bacsóovmu filmu Forró vizet a kopaszra! totiž odborná porota na MFF v Taormine dala prednosť a udelila mu v roku 1972 Grand Prix tejto prehliadky.
Péter Bacsó pôsobil aj ako vysokoškolský pedagóg, príležitostný textár, plodný scenárista, dlhoročný dramaturg a po viac ako dve desaťročia šéf úspešného filmového štúdia Dialóg.
Zosnulý je laureátom vysokého štátneho vyznamenania, ako aj početných národných ocenení, vrátane Kossuthovej ceny a Ceny za celoživotné dielo, ktorú mu udelili na tohtoročnej Maďarskej filmovej prehliadke.
