Aj po tých dlhých rokoch, ktoré uplynuli od holokaustu, sa ukazuje, že téma masovej likvidácie Židov nie je uzavretá. Napriek stovkám osobných svedectiev, úradných dokladov, kníh stále ostáva priestor na výskum dôsledkov, ktoré mala táto tragédia na obete preživších a ďalšie pokolenia.
Oslobodením koncentračných táborov sa nič neskončilo. Naopak, iné dramatické udalosti sa ešte len začínali. Navrátilci hľadali príbuzných, svoje pôvodné byty, majetky a pôsobiská a často zistili, že zostali sami.
Slovenský etnológ Peter Salner, ktorý má za sebou už niekoľko kníh o židovskej komunite na Slovensku a špeciálne v Bratislave, nadviazal na svoj výskum i v najnovšej publikácii Premeny židovskej Bratislavy (A. Marenčin, Bratislava 2008 ). Zameral sa najmä na roky 1945 - 1989 a osobitne vyzdvihol niektoré krízové obdobia.
Ako vieme, predvojnová Bratislava bola trojnárodná. Situáciu po vojne to skomplikovalo, lebo „nepriateľské" jazyky, teda nemčina a maďarčina (ktorou hovorili niektorí Židia) sa stretávali s odporom. Zachránení Židia nachádzali svoje byty obsadené, vykradnuté alebo zničené.
Salner podrobne preskúmal zápisnice zo zasadaní úradov a hoci sám zdôrazňuje, že má „radšej autentické spomienky aktérov doby", predsa zápisnice cituje najviac.Ani tie najotrasnejšie prípady však nepodáva s emóciami. Ostáva v rovine faktov - napriek tomu, že miestami presvitá, že šlo o jeho vlastnú rodinu.
Veľa priestoru v knihe zaberajú spory medzi židovskou náboženskou komunitou, rozdelenou na ortodoxných a neologických, čo Salner využíva aj na to, aby inovercov oboznámil so židovskými zvykmi.
Inou dôležitou kapitolou je opis barbarského rúcania podhradia pri stavbe nového mosta. V roku 1969 mu padla za obeť neologická synagóga na Rybnom námestí a podobný osud hrozil aj ortodoxnému cintorínu.
V tých časoch spísali slovenskí spisovatelia protestnú nótu. V súvislosti s februárom 1948 sa autor zamýšľa i nad príklonom časti židovského obyvateľstva ku komunistickej strane, čo súviselo s ilúziami o sociálnej spravodlivosti.
Takisto podrobne sa Peter Salner venuje emigrácii Židov, predovšetkým do Izraela, kde tiež stavil na osobné svedectvá a vysvetľuje viaceré protirečenia tohto javu. Jeho kniha odhaľuje mnohé neznáme alebo aj málo známe stránky židovskej Bratislavy po holokauste a zapadá tak do série posoniensií Alberta Marenčina.
