BRATISLAVA. Diskotéka. Tak sa dá zhrnúť vystúpenie francúzskej elektronickej zostavy DAT Politics. Sympatická speváčka poskakovala na malom pódiu A 4 - nultého priestoru, v ruke držala miniatúrne klávesy, ktoré si podávala s ďalšími členmi kapely, a do spevu či kriku púšťala elektronické ruchy a pazvuky, podľa ktorých sa ich hudba vlastne nazýva.
Glitch je technika, ktorou sa „kazí" digitálny signál elektronických nástrojov a v tomto duchu sa Francúzi v Bratislave aj bláznili. Prišli totiž predstaviť svoj aktuálny album Madkit, no skladby z neho prekladali aj staršími vecami. Tancovačka 21. storočia tak znela ako výlet do elektronickej retro-hudby 80. rokov, ktorá cestou k aktuálnosti narazila na staré hracie konzoly Nintendo.
A keďže retro je vlastne najaktuálnejším trendom dneška, nemožno sa čudovať, že podobné zvuky na svoje nové albumy nedávajú len menej známe elektronické kapely, ale aj populárni veteráni tanečnej hudby The Prodigy.
Je však škoda, že už akýmsi bratislavským syndrómom býva, že keď sa povie o ôsmej, tak koncert sa nezačne pred deviatou. A rovnako neplatí, že keď hudbu pustíte naozaj príliš nahlas, bude z nej prúdiť viac energie. V malom priestore to miestami až bolelo.
Paradoxne, budúcnosť sa uplynulý víkend nereflektovala len v PKO, ale - ba možno ešte o čosi viac - i v bývalom „Véčku". Nielen, keď hralo sympatické francúzske trio, ale aj vtedy, keď sme si s Alexom Gutraiom alias Batcha de Mentalom zakričali „chytili sprejera, sprejera frajera" do nabasovanej koláže starej a novej hudby. Nie každý dokáže urobiť zaujímavú muziku zo strednoprúdového popu pre (i od) dospievajúce dievčatá.
