BRATISLAVA. Generácie sa striedajú, generačné problémy zostávajú. Absurdný dramatik Slawomir Mrožek napísal svoje Tango ešte v šesťdesiatych rokoch. Po viac ako štyridsiatich rokoch od napísania tejto mrazivo vtipnej hry nemuseli martinskí inscenátori v texte veľa škrtať ani ho násilne prepisovať.
„Text je zaujímavý a aktuálny, pretože sa tam objavujú témy roku 68, tak ako ich vidíme z dnešného uhla. Objavuje sa tam generácia, ktorá rok 68 zažila v rozpuku mladosti. Nie však tá, ktorá protestovala proti ruským tankom, ale tá, ktorá hádzala dlažobné kocky v Latinskej štvrti v Paríži. Ako táto generácia vyzerá dnes, ako vyzerajú jej deti,“ pýtal sa svojou inscenáciou jej režisér Rastislav Ballek.
Deti liberálov aj dnes a aj u nás odmietajú bohémstvo rodičov, pokúšajú sa hľadať centrálnu ideu vo svete, ktorý akoby stratil svoju formu. Rady by vyznávali nespochybniteľné hodnoty, dodržiavali najsprávnejšie pravidlá. Netreba ani vopred hovoriť, ako tragicky môže dopadnúť hľadanie tézy, ktorá by všetkých spasila, či charizmatického spasiteľa.
Inscenácia Slovenského komorného divadla je prehliadkou inteligentného, presného herectva, v ktorom v dobrom zmysle niet malých ani veľkých úloh. Ján Kožuch ako bohém Stomil vytvoril zaujímavú kontrastnú dvojicu s Evou Gašparovou v úlohe jeho manželky. Svojráznu babičku Eugéniu so šarmom predstavuje Petronela Valentová.
V tejto produkcii však vyniká aj silná mladá generácia hercov, ktorí sa objavujú aj na televíznych obrazovkách. Za postavu násilného Eda si Marek Geišberg vyslúžil vlani nomináciu na cenu za najlepší mužský herecký výkon sezóny. Edo toho veľa nenahovorí, zato koná a v Geišbergovom prípade s obdivuhodnou pohybovou kultúrou.
Centrálnu úlohu syna Artúra, ktorý sa pokúša usporiadať rodinný chaos, vytvára Miloslav Kráľ. Jeho vysnívanou dokonalou nevestou sa mala stať Milena Minichová.
Tango je osviežením nielen v rámci ponuky martinskej scény, táto produkcia je vtipná bez toho, aby sa podsúvala divákom na tácni, spoločensky závažná bez pátosu či moralizovania.
