BRATISLAVA. Michel Houellebecq vzal svoj román Možnosť ostrova, spravil z neho scenár a nakrútil film. Dopadol viac-menej katastrofálne. A keby boli noviny vydávané spolu so zvukovou stopou, zrejme by bolo počuť aj pískanie.
Svoj prvý film nakrútil Houellebecq ozaj nešikovne. Kto pred cestou do kina jeho knihu nečítal, možno v ňom ani žiadny zmysel nemohol nájsť.
Predsa však nejakú správu v sebe nesie, pretože je vlastne nežným volaním po láske. Po cite v normálnom, hoci smrteľnom živote. Kruté reakcie sú teda zbytočne nespravodlivé.
Nespravodlivé, ale zvyčajné, Michel Houellebecq sa už ani neskúša brániť. Minulý rok sa však napriek tomu odhodlal na ešte jeden pokus. Vedel, že filozof Bernard-Henri Lévy má podobné problémy, a tak mu poslal mail. Pripomenul mu dohodu z jedného náhodného stretnutia v kaviarni. Bol to vlastne záväzok, že si budú písať a navzájom úprimne vysvetľovať svoje postoje, názory, skúsenosti a že na záver svoju korešpondenciu zverejnia.
Vo Francúzsku vyšla minulú jeseň, bola to, samozrejme, veľká mediálna udalosť. A jednu pasáž už publikovali aj Česi v najnovšej Labyrint Revue.
Prečo toľká nenávisť?
Kniha dostala viaczmyselný názov: Verejní nepriatelia. Nepriateľmi, keď už si časť spoločnosti takéto pomenovanie vybrala, sú obaja rovnako. Ale ani oni dvaja nie sú žiadni priatelia, pretože spoločné majú len máločo. Už aj na pohľad je to zrejmé. Jeden chodí do televíznych debát vo flanelovej košeli a nemodernej vetrovke, druhý svojou bielou a rozopnutou košeľou dotiahol do dokonalosti predstavu o francúzskej elegancii. Jeden vyzerá ako unavený martýr, druhý stojí hrdo pred každým zapnutým reflektorom. Jedného rozladí, keď sa cíti nepochopený, druhý v tom vidí možnosť prejaviť sa.
Michel Houellebecq
„Prečo by som sa aj ja mal pustiť do tejto samohany? Prečo by som mal aj ja prejaviť chuť po autodeštrukcii? Ja nemám rád nihilizmus, a neznášam ten pocit melanchólie, ktorý ho sprevádza,“ píše Lévy Houellebecqovi vo svojej prvej odpovedi. Dôvod na obnažujúcu knihu však mal jasný aj on. Chcel by vedieť zodpovedať nástojčivú otáku: Prečo toľko nenávisti?
Nepriateľ má strach
Houellebecq si najprv spomína na svoje kritiky. Vraj je hovädom, pravicovým anarchistom, plytkým autorom s nevkusným štýlom. A potom pripomína aj to, čo už vytkli Lévymu - že žije v nehanebnom luxuse, že patrí ku kaviárovej ľavici a že je filozofom bez ideí, zato však so známosťami. Z knižky vyplýva, že ho také útoky zranili a neprestali ho strašiť ani v jeho írskom exile.
Ani Lévy netvrdí, že má nekonečný nadhľad, nepopiera, že si cez Google kontroluje, čo o ňom zase napísali. Ale vie, že štvavé svorky si kedysi vybrali aj Camusa, Cocteaua, Sartra, Baudelaira a nebojí sa, že by raz vyhrali. „Svorka určite prehrá,“ píše, „pretože je slabá, hlúpa a má strach.“
Ako žijete?
Lévyho optimizmus miestami hraničí s poučovaním, v tom kolegiálnom rozhovore vyznieva skoro ako starší brat. Citlivo však reaguje, keď číta emotívnejšie časti
Houellebecqových listov. Lévy má kde hľadať oporu, v osobnom živote je šťastný a lásku k žene považuje za rovnako vitálnu ako potrebu písať. Houellebecqa verejne zradila aj vlastná mama - v jednej zo svojich najsmutnejších pasáží ju prirovnal k Babe Jage. „Ponáhľam sa poslať vám tento lisť a netrpezlivo čakám na vašu odpoveď,“ píše Lévymu. „Naša korešpondencia sa stala jednou z mojich vzácnych radostí.“
A Lévy mu zas priznáva: „Dostal som chuť vám zavolať. Len tak. Pre nič. Dozvedieť sa novinky, poklábosiť, počuť z vašich úst, ako prežívate to osobné i verejné zemetrasenie.“
Nakoniec si nezavolali, ich príbeh neskončil vrelým náručím. Napokon, v závere ešte zhrnuli všetko, čo ich rozdeľuje a čo ani nestihli spomenúť. Pokúsili sa zabojovať proti chladu a krutosti verejnej diskusie, popritom však dokázali, aká je vo Francúzsku hlboká a podnetná. A našťastie, bez konca.
Písať im nestačí
Vraví sa, že ste autorom najsmiešnejšieho filmu v histórii kinematografie, píše Michel Houellebecq Bernardovi–Henri Lévymu. Myslel tým film Jeden deň a jedna noc, ktorý známy filozof nakrútil v roku 1997. Sláva to naozaj nebola, Lévymu nepomohol ani Alain Delon v jednej z hlavných úloh.
Škoda chodiť do kina, písali zas francúzske médiá, keď sa minulý rok dostal do kín film Možnosť ostrova. Aj Houellebecq mal k dispozícii dobrých hercov, hlavnú úlohu zahral populárny herec Benoit Magimel a jednu z vedľajších Lévyho manželka, extravagantná Arielle Dombasle. Houellebecq však nedokázal preniesť bohatosť svojho románu do scenára.
Adaptácia románu Možnosť ostrova však dostala druhú šancu. Text sa chystá zhudobniť, vraj v džezovej podobe, Iggy Pop.
