„Drž si priateľov pri tele, no nepriateľov ešte bližšie."
Ako samotný názov nasvedčuje, ide o pokračovanie filmu Krstný otec, no tentoraz máme do činenia s ojedinelým prípadom pokračovania, ktoré svojou kvalitou prekonáva aj pôvodný film.
Režisér Francis Ford Coppola spočiatku vôbec nemal chuť režírovať. Zaujímal sa nanajvýš o post producenta a na réžiu navrhol namiesto seba kolegu Martina Scorseseho. Nakoniec ho štúdio prehovorilo, okrem iného aj darovanou limuzínou Mercedes Benz. Coppolovou zásadnou podmienkou bola plná tvorivá sloboda, s čím filmový bossovia napokon tiež súhlasili. Aj vďaka tomu sa podarilo vytvoriť epickú drámu mimoriadneho rozpätia.
Mafiánska sága pokračuje
Veľkoryso štruktúrovaná filmová freska zachytáva v dvoch časových horizontoch príbeh dvoch generácií rodiny Corleoneovcov a dotýka sa aj reálnych udalostí - za všetky spomeňme aspoň Kefauverovo protimafiánske vyšetrovanie a Castrov puč na Kube.
Scenár (ktorý opäť napísal spisovateľ Mario Puzo s Copollovým prispením) sa tentoraz menej utápa v idealizovaní kriminálnych aktivít Corleoneovcov. Naopak, poukazuje na to, že boss Michael Corleone, nástupca starosvetského patriarchu Vita Corleoneho, upevňuje svoje postavenie aj za cenu postupnej likvidácie rodinných pút, ktoré boli pre jeho predchodcu posvätné. Krstný otec II ide nad rámec síce drsného, ale takmer idylického rozprávania o jednej mafiánskej rodine starej školy, ktorá síce pácha zločiny, ale tak dáko v štýle statočných a odvážnych lúpežných rytierov a česť jej je nadovšetko. V „dvojke" boj o rodinnú česť nahrádza machiavelliovské manévrovanie, korupcia a násilie. Pretože taký je aj svet naokolo. Svet Ameriky na prelome 50. a 60. rokov 20. storočia.
„Obaja sme súčasťou tej istej pokryteckej hry," povie Michael Corleone senátorovi Gearymu, ktorý síce ide po ňom, no onedlho, skorumpovaný a vydieraný, mu bude zobať z ruky.
Dej filmu
Filmu sa začína na úvode 20. storočia. Malá sirota Vito Andolini zo sicílskej dedinky Corleone prichádza do Spojených štátov, aby unikol pred krvnou pomstou Dona Ciccia, šéfa miestnej mafie, ktorý mu dal zavraždiť otca, brata, matku a prakticky celú rodinu. Po príchode loďou do Spojených štátov sa z neho omylom imigračného úradníka stáva Vito Corleone. V New Yorku sa pretĺka ako vie, s pomocou rodinných priateľov a známych. Ako adolescent žije Vito (Robert de Niro) v talianskej štvrti. Po tom, čo z pomsty zastrelí miestneho drobného gangstra a výpalníka Fanucciho, rozbieha s kamarátom Peterom Clemenzom vlastný organizovaný zločin, vlastnú rodinu.
Prestrih v čase i priestore: je rok 1958 a ocitáme sa v súčasnom sídle Corleoneovského gangu v honosnej vile na brehu jazera Tahoe, štát Nevada. Vitov syn Michael Corleone (Al Pacino) práve prežil atentát a nasadzuje všetky páky, aby zistil, kto z jeho organizácie ho zradil. Môže to byť Frankie Pentangeli (Michael V. Gazzo), caporegime famílie, ktorému sa nepáčia Michaelove rozkazy, ale aj bývalý obchodný partner jeho otca Hyman Roth (Lee Strasberg), ktorý žije životom nenápadného dôchodcu, no popritom pripravuje miliónový investičný kšeft na Batistovej Kube. Zároveň sa Michaelovmu consiglierimu Tomovi Hagenovi (Robert Duvall) podarí umelo vytvoriť senátorovi Patovi Gearymu takú tiesnivú situáciu, že sa dá skorumpovať a ide Corleoneovcom vo všetkom poruke. A do toho všetkého katastrofy: na Kube prepuká revolúcia, Michaelova žena Kay (Diane Keaton) odchádza z manželstva, sklamaná manželovým angažmán v organizovanom zločine, a navyše Michael odhaľuje ohnisko sprisahania priamo vo vlastnej rodine, vo vlastnej krvi.
Film o osamelosti
Kým v prvom filme Michaelov otec, Don Vito Corleone (Marlon Brando) vedie svoju rodinu k prosperite a bezvýhradne sa pritom spolieha na absolútnu lojalitu svojich ľudí, jeho nástupca sa už ocitá v inom svete: nikomu nemožno dôverovať a každý si hrá svoju vlastnú hru, ktorá smeruje k posilneniu vlastného vplyvu. Michael príde na to, že niekto zvnútra rodiny musel dať nepriateľom informácie, ktoré im umožnili pokúsiť sa o atentát na Michaela. Osobné putá, ktoré tvorili základ aktivít jeho otca, sa v nových podmienkach ukazujú ako bezvýznamné. Michaelovi neostáva nič iné, len nechávať si všetko pre seba a nedôverovať nikomu, dokonca ani najvernejšiemu z najvernejších, svojmu adoptívnemu bratovi a dôverníkovi Tomovi Hagenovi, mužovi číslo 2 v corleoneovskom gangu. Hagen je z vývoja udalostí zmätený a sklamaný, Michael však nemá na výber - zistil, že čím menej ľudí okolo neho má podstatné informácie, tým je to preňho bezpečnejšie. A tak nikomu nič nehovorí a nechá každého tápať v hmle.
Krstný otec II je - podobne ako Wellesov Občan Kane - filmom o osamelosti mocného muža. Vo fascinujúcom stvárnení Ala Pacina sa Michael Corleone postupne mení z idealistického mladého muža, vyznamenaného vojnového hrdinu, ktorý spočiatku nechce mať nič spoločné s otcovou „živnosťou", na osamelého poťahovača intrigánskych nitiek, zatrpknutého samotára a nemilosrdného sudcu i kata všetkých naokolo.
Slnečné dni corleoneovskej rodiny v New Yorku prechádzajú do neustálej zimy na Lake Tahoe a táto zmena klímy odzrkadľuje aj Michaelov prerod na neľútostné monštrum s ľadovým srdcom.
Historické flashbacky
Toto je však len jedna polovica príbehu. V pravidelných prestrihoch sa film vracia na začiatok storočia, k príbehu mladého Vita Corleoneho, ktorý pomaly buduje svoje zločinecké impérium, potom už ako mocný muž prvýkrát navštevuje rodnú Sicíliu a vykonáva priam rituálnu pomstu na Donovi Cicciovi.
A ku koncu film nadobúda priam rozmery antickej, alebo prinajmenšom Shakespearovej tragédie. Keď Michaelova matka zomiera a Michael má konečne voľné ruky, aby dal zlikvidovať svojho vlastného brata Freda, ktorý sa ukázal byť tým informátorom, neváha ani sekundu a v tvári sa mu pri tom nepohne ani sval.
V poslednej retrospektíve sa vrátime do štyridsiatych rokov, keď rodina oslavuje narodeniny Dona Vita. Michael je spolu s bratmi Sonnym (James Caan) a Fredom (John Cazale), sestrou Connie (Talia Shireová) a jej snúbencom Carlom (Gianni Russo). Keď všetci postupne odchádzajú od stola, aby zablahoželali oslávencovi, napokon ostáva za stolom už len Michael sám. Je z nich najmladší, ešte nedotknutý zločinom, ktorý je podstatou rodinného podniku, sedí sám a pozerá, a potom ho vidíme o dvadsať rokov neskôr sedieť vo svojej pracovni a uvedomíme si, že takmer všetci, ktorých sme videli v predošlej scéne, až na Connie, sú mŕtvi.
Krstný otec II sú v podstate dva navzájom sa prelínajúce filmy. Keď sa George Lucas zúčastnil na pracovnej projekcii päťhodinovej prvej verzie, po filme sa obrátil na Coppolu a povedal: „Vlastne máš dva filmy v jednom. Keď jeden odstrániš, nebude to fungovať."
Nakrúcanie
Film Krstný otec II vznikal medzi 1. októbrom 1973 a 19. júnom 1974 a bol to posledný americký celovečerný film nakrúcaný na materiáli Technicolor. Po spracovaní suroviny laboratórium zrušili a zariadenie predali do Číny.
Zároveň je to prvý celovečerný film, ktorý používa v názve číslicu na označenie voľného pokračovania. Šéfovia štúdia Paramount boli pôvodne proti tomu, aby sa film volal Krstný otec II. Obávali sa, že diváci, ktorí videli film Krstný otec, nebudú mať záujem vidieť Krstného otca II, pretože vraj budú presvedčení, že ide o nejaké nastavovanie, varenie z vody. Coppola si názov presadil a úspech filmu odštartoval hollywoodsku tradíciu číslovaných pokračovaní úspešných filmov.
Mimochodom, medzi Krstným otcom a Krstným otcom II nakrútil Coppola film Rozhovor (The Conversation), ktorý sa tiež dostal do kín roku 1974 a nominovali ho na Oscara v kategórii Najlepší film. Tým sa Coppola stal druhým režisérom v dejinách Hollywoodu, ktorý mal v oscarových nomináciách naraz dva filmy nominované v kategórii Najlepší film (tým prvým bol Alfred Hitchcock v roku 1941 so svojimi filmami Zahraničný korešpondent a Rebecca, pričom vyhrala Rebecca, a po Coppolovi sa to podarilo Stevenovi Soderberghovi, ktorý mal roku 2000 v nomináciách filmy Erin Brockovich a Traffic)
„Kubánske" scény vo filme sa, pochopiteľne, nenakrúcali na Kube, ale v Santo Domingu v Dominikánskej republike. A „havanský" hotel, v ktorom sa ubytuje Michael Corleone so svojím tímom, sa v skutočnosti nachádza na talianskom Capri.
Predstavitelia
James Caan, ako predstaviteľ Sonnyho, prijal úlohu pod podmienkou, že za niekoľkominútové vystúpenie (teda jeden deň nakrúcania) dostane zaplatené rovnako, ako za celý prvý film. Produkcia mu vyhovela.
Spočiatku Coppola plánoval do úlohy mladého Dona Vita obsadiť Marlona Branda, pretože bol presvedčený, že tento (vtedy päťdesiatročný) herec zvládne zahrať postavu každého veku. Pri práci na scenári si však spomenul na výborný výkon Roberta De Nira počas kamerových skúšok na „jednotku" (herca testovali v úlohe Michaela Corleoneho alebo Sonnyho Corleoneho, ale napokon sa v oboch prípadoch rozhodli ináč) a rozhodol sa obsadiť ho do úlohy Vita bez toho, že by úlohu ponúkol Brandovi. Marlona Branda však Coppola plánoval obsadiť aspoň do záverečnej retrospektívy, všetko bolo už dohodnuté, ale komplikovaný herec sa nedostavil na nakrúcanie, takže Coppola musel na kolene prepísať scenár, aby sa zaobišli bez Dona Vita.
Film sa taktiež musel zaobísť bez významnej postavy Petera Clemenzu, pôvodne lojálneho kápa Corleoneovcov, ktorý v „jednotke" učí Michaela, ako odbachnúť policajného kapitána na schôdzke v reštaurácii a v „dvojke" sa mal stať chráneným svedkom, ktorý bude svedčiť proti Corleoneovcom. Jeho predstaviteľ Richard Castellano (mimochodom, najlepšie zaplatený herec v Krstnom otcovi) mal dve podmienky: že mu podstatne zvýšia honorár a že si sám napíše repliky svojej postavy. Ani jeden z týchto nápadov sa produkcii nepáčil, a tak nedošlo k dohode. Namiesto toho vytvorili scenáristi postavu Frankieho Pentangeliho. Jeho predstaviteľ Michael V. Gazzo predviedol taký strhujúci výkon počas skúšok na scénu Pentangeliho výpovede pred tribunálom, že ohromený Coppola chcel okamžite dať spustiť kameru a začať nakrúcať. Bol však práve čas obedovej prestávky, takže štáb sa rozpŕchol. Pri obede sa Gazzo opil, takže už nebol schopný zahrať to znova tak ako na skúške. Zahral to však ešte stále dosť dobre na to, aby bol za svoj výkon nominovaný na Oscara.
Pre postavu židovského gangstra na dôchodku Hymana Rotha sa Coppolovi podarilo nadchnúť Lee Strasberga, slávneho hereckého pedagóga, ktorý nehral vo veľa filmoch. Bolo to na návrh Ala Pacina. Strasbergovi sa pôvodne nechcelo, ale po trištvrtehodinovom rozhovore s Carmineom Coppolom, režisérovým otcom, napokon úlohu prijal. Asi dostal ponuku, ktorú nemohol odmietnuť. Mimochodom, Rothova postava je založená na skutočnom gangstrovi Meyerovi Lanskom. Krátko po premiére v roku 1974 Lansky zatelefonoval Strasbergovi a zablahoželal mu k dobrému výkonu, avšak vzápätí dodal „Mohli ste ma urobiť trochu sympatickejšieho."
Zaujímavosti
Film sa začína paralelou na „jednotku" Krstného otca. Ocitneme sa uprostred veľkej mafiánskej oslavy (tentoraz ide o birmovku Michaelovho syna). Michael Corleone, podobne ako jeho otec v predošlom filme, prijíma vo svojej pracovni hostí, zatiaľ čo vonku sa odohráva zábava. Podobne ako v „jednotke", aj tu slúžia zábery z párty predovšetkým na to, aby sme sa nenápadne zoznámili s novými postavami.
Scéna vo filme, kde mladý Vito Corleone vyjednáva s výpalníkom Fanuccim, inšpirovala scénu v Lucasovom filme Star Wars, kde Han Solo vyjednáva s mimozemským gangstrom Jabbom ohľadom pozhovenia v otázke svojich dlhov. Lucas scénu nakrútil, ale nezaradil v roku 1977 do prvej kinoverzie svojho filmu. Až v roku 2004 sa v digitálne zásadne zmenenej podobe dostala do upravenej a doplnenej verzie Star Wars.
Zavraždenie Hymana Rotha Roccom Lamponem vizuálne odkazuje na mediálne známe zábery zabitia Lee Harvey Oswalda Jackom Rubym.
Aby sa lepšie pripravil na svoju úlohu mladého Dona Corleoneho, Robert De Niro odcestoval na Sicíliu a žil tam štyri mesiace, pričom sa učil miestne dialekty.
Vo všeobecnosti, taliančina, ktorá znie v Krstnom otcovi II, je kombináciou rôznych južanských nárečí, predovšetkým sicílskeho a kalábrijského, ktoré sa pomerne výrazne líšia od spisovnej taliančiny, založenej na toskánskom nárečí (podobne ako spisovná slovenčina vychádza zo stredoslovenského dialektu).
Zatiaľ čo vo filme Krstný otec ani raz nezaznie slovo „mafia", v Krstnom otcovi II ho počujeme tri razy. Prvýkrát z úst senátora Gearyho, ktorý povie: „Toto vyšetrovanie vo veci mafie..." Druhýkrát z úst predsedu výboru: „Pán Corleone, ste hlavou najmocnejšej mafiánskej rodiny v tejto krajine." A do tretice Michael Corleone vo svojom vyhlásení povie: „Či už to nazvete mafia, Cosa nostra alebo akokoľvek si želáte..."
Francis Ford Coppola sa spočiatku bránil proti nápadu spoluscenáristu Maria Puza, že Michael Corleone dá odpraviť svojho brata Freda. Naveľa, naveľa, Coppola súhlasil, ale pod podmienkou, že sa to nestane, kým ich matka bude nažive.
Nakrúca celá rodina
Predstaviteľka mamy Corleoneovej Morgana Kingová bola natoľko poverčivá, že po smrti svojej postavy bola ochotná účinkovať iba v scéne, kde je vidieť detail tváre. Vo všetkých ostatných záberoch, kde je v rakve, ju musela zastúpiť režisérova matka Italia Coppolová. Pôvodne Morgana Kingová nechcela ani počuť o tom, že by si ľahla do truhly.
Spevohra, ktorú hrajú v divadle počas jednej zo scén s mladým Vitom Corleonem, je naozajstná divadelná hra Senza Mama, ktorú začiatkom 20. storočia napísal Coppolov dedo Francesco Pennino.
Iná rodinná väzba: Keď si mladý Vito Corleone s Peterom Clemenzom ako začínajúci mafiáni idú kúpiť pištole, kupujú ich od obchodníka so zbraňami menom Augustino Coppola, ktorý im predvádza svojho syna menom Carmine a jeho krásnu hru na flautu (v režisérskom zostrihu). Tieto postavy dodal do scenára sám Coppola, inšpirovaný svojím druhým dedom, ktorý sa naozaj živil predajom zbraní, a svojím otcom, ktorý sa stal významným hudobným skladateľom a k filmu zložil hudbu (s využitím slávneho motívu skladateľa Nina Rotu, ktorý robil hudbu k „jednotke", no medzitým zomrel).
Predstaviteľka Connie Corleoneovej, herečka Talia Shireová, je sestrou režiséra Coppolu.
Pomaranče prinášajú smrť
Prítomnosť pomarančov vo všetkých filmoch trilógie Krstný otec veští blížiacu sa smrť alebo pokus o vraždu. V Krstnom otcovi II sa to stane niekoľkokrát: senátor Geary sa hrá s pomarančom v Michaelovej pracovni a čoskoro je zapletený do zavraždenia prostitútky, Johnny Ola prinesie pomaranč do Michaelovej pracovne tesne pred pokusom o atentát, výpalník Fanucci sa kŕmi pomarančom a vzápätí nachádza smrť z rúk mladého Vita Corleoneho, Michael je pomaranč počas plánovania vraždy Hymana Rotha. Je zvláštne, že, naopak, keď mladý Vito Corleone kupuje pomaranče od pouličného zelovocára, nič mimoriadne sa nestane (na rozdiel od „jednotky", kde tú istú postavu v tej istej situácii, akurát o pár desaťročí neskôr, rozstrieľajú ako rešeto).
Po Krstnom otcovi II
Krstného otca II nominovali na jedenásť Oscarov, z ktorých získal šesť, vrátane kategórie Najlepší film, Najlepší herec vo vedľajšej úlohe (Robert De Niro), Najlepšia réžia, Najlepší scenár, Najlepšia hudba a Najlepšia výprava.
V roku 1990 vznikla záverečná časť trilógie. Zachytáva príbehy corleoneovského klanu po roku 1979. Film sa už tradične začína veľkou rodinnou slávnosťou, tentoraz pri príležitosti pasovania Michaela Corleoneho na rytiera čestného rádu sv. Sebastiána. Don Michael má 59 rokov a umára sa výčitkami svedomia za svoje skutky z minulosti, najmä za to, že dal zavraždiť svojho brata Freda. Jeho najväčším cieľom je utiecť pred svojou zločineckou minulosťou a etablovať sa v slušnej spoločnosti. Zdanlivo sa mu to darí. Lenže, ako ukazuje film, uniknúť pred tieňmi minulosti nie je také jednoduché. Čokoľvek Michael Corleone podnikne, ako tieň sa za ním vlečie jeho minulosť i minulosť celej jeho rodiny. A keď ostatné mafiánske klany vycítia, že Corleoneovci sú oslabení o mieru Michaelových pochybností, rozhodnú sa udrieť a bojovať o hegemóniu, ktorú doteraz mal corleoneovský klan. A tak musí Michael voľky-nevoľky opäť vytiahnuť do vojny. Veľkou oporou je mu pri tom mladík menom Vincent Mancini (Andy García), nemanželský syn jeho nebohého brata Sonnyho. Film sa odohráva v New Yorku, vo Vatikáne a na Sicílii a na konci Michael Corleone vo vojne gangov víťazí, avšak stráca oveľa viac - život svojej jedinej dcéry Mary (Sofia Copollová). To ho oberie o všetku vôľu žiť. Mimoriadne schopný a odvážny Vincent už veľakrát dokázal svoju bezbrehú lojalitu voči rodine a stáva sa novým Donom. Ujíma sa teda funkcie, ktorú by - ako prvorodený syn Dona Vita - zastával jeho otec Sonny, keby ho neboli zavraždili.
Michael Corleone dožíva svoj osamelý život utiahnutý v súkromí. V poslednom zábere ho vidíme, ako sedí v záhrade zababušený do deky a v ruke drží (áno, znova je to tu!) pomaranč. Sčista-jasna mu ovocie vypadne z ruky a odkotúľa sa. Michael má zavreté oči. Zaspal? Zomrel? To sa asi nikdy nedozvieme, pretože podľa všetkého trilógia už ostane navždy trilógiou.
A pritom zvedavého diváka by sem-tam aj celkom zaujímalo, ako si nový boss, Don Vincent, počína vo svojej funkcii, všakže?
Autor: Peter Pišťanek
