Presne pred štyridsiatimi rokmi vyšiel album Bratříčku, zavírej vrátka. Debut legendárneho českého pesničkára je najlepšou československou nahrávkou všetkých čias.
BRATISLAVA. Jeden muž prišiel v mene lásky/Jeden muž prišiel a odišiel/Jeden muž prišiel s dôvodom/Jeden muž so zmenou/. To sú slová piesne Pride od U2, ktoré Bono napísal pre Martina Luthera Kinga. Rovnako sa však hodia aj na českého pesničkára Karla Kryla.
Tomuto malému veľkému mužovi stačila stará nylonka a jasná a drsná pravda, aby sa dotkol sŕdc mnohých Čechov a Slovákov. Jeho debutový album Bratříčku, zavírej vrátka vyšiel presne pred štyridsiatimi rokmi.
Čaro platne nikdy nepominulo. Aj keď sa spája s Pražskou jarou a nádejou, ktorú udupali vojská Varšavskej zmluvy, sú nadčasové.
Ešte aktuálnejšie ako v roku 1969
„Taký Důchodce musí znieť dnes ešte aktuálnejšie než v roku 1969, a to nehovorím o ďalších piesňach, ako je napríklad Podivná ruleta alebo Veličenstvo kat. Kryl stále oslovuje i svojimi silnými, pravdivými ľudovými melódiami, a takisto úprimnosťou, čistotou svojich textov - a je to úplne jedno, kým sa nechal inšpirovať. A keď si pustíme titulného Bratříčka, aj ten znie úplne aktuálne. Alebo azda nie?" povedal pre SME známy český kritik a prekladateľ Josef Rauvolf.
Bratříček vznikol za podpory českého hudobného kritika Jiřího Černého, ktorý ho zostavil z jednotlivých Krylových nahrávok pre ostravský rozhlas. Bard v ňom zhrnul svoje kruté skúsenosti, ako sa boľševický režim zachoval k jeho rodine, ale bol aj skvelým pozorovateľom tvrdého života a ľudskej malosti.
Ako napísal Černý v sleevenote na prebale, Kryl sa vyspieval aj z „mučivej krutosti, bezcennosti, ľahostajnosti, ktorej je naša doba plná." A to sú veci, ktorými trpí naša spoločnosť aj dnes, dvadsať rokov po nežnej revolúcii.
Platňa obsahuje niektoré z jeho najlepších piesní. Titulnú Bratříčku, zavírej vrátka si budú ľudia spájať s príchodom tankov do československých miest. Klasikou sa stali aj ďalšie piesne ako Anděl, Morituri te salutant, Král a klaun, Veličenstvo kat alebo Pasážová revolta.
Cez múr vo falošných obaloch
Bratříček vyšiel 24. marca 1969, čiže v čase, keď si komunistická moc po krátkom nádychu slobody začala opäť upevňovať svoje pozície. Predával sa väčšinou pod pultom, až kým ho po dvoch mesiacoch od vydania definitívne nezakázali. Podľa Kryla sa v tom čase predalo takmer 125-tisíc kusov, ale pesničkár z nich nevidel ani halier. V septembri 1969 ho pozvali na alternatívny festival do Nemecka. Do rodného Československa sa vrátil až v roku 1989.
Kryl vydal v exile viacero albumov (Rakovina, Maškary a Karavana mraků), na ktorých nájdeme úžasné piesne. Ale ani jeden z nich nie je taký silný ako ten s čiernym obalom a Koudelkovou fotkou, znázorňujúcou chlapca s namaľovaným terčom na svojom chrbte.
Jeho piesní sa komunisti báli ako čert kríža. Bratříček sa pašoval do Československa aj v čase normalizácie, ale za jeho vlastnenie hrozilo väzenie alebo rôzne perzekúcie.
Dnes vieme, že sa cez múr dostával vo falošných obaloch, ktoré avizovali, že na platni sa nachádzajú neškodné nemecké pesničky.
Básnik bez kompromisov
Reedície sa Bratříček dočkal až po revolúcii. Československí hudobní kritici ho v ankete o najlepší album storočia časopisu Rock & Pop zaradili na prvé miesto. Dodnes zostáva neprekonaný. Podľa novinára a pesničkára Ivana Hoffmana preto, že Kryl bol človekom, ktorý videl oveľa viac než jeho rovesníci.
„Karel Kryl bol básnik, ktorý neakceptuje kompromisy. Politiku, ktorá sa neopiera o ideály a neusiluje sa o ne, mal rovno bez ďalšej diskusie za odpornú zradu," povedal o ňom najlepší slovenský pesničkár 80. rokov, ktorý bol Krylovým dobrým priateľom. „Podľa mňa bol Karel z tých extrémne citlivých ľudí, ktorí skôr ako ostatní vedia, že veci nabrali zlý smer. A jeho zlé tušenie sa vždy naplnilo," vysvetľuje Hoffman.
Na svete je iba málo hudobníkov, ktorých piesne počúvajú takmer všetci, od intelektuálov až po obyčajných robotníkov. Geniálny Karel Kryl bol jedným z nich.
