BRATISLAVA. Retrospektívna publikácia Som dieťa šesťdesiatych rokov mapuje obdobie osobného i výtvarného života Michala Studeného od roku 1939 až po súčasnosť prostredníctvom množstva diel.
Jednotlivé etapy sú navyše komentované textami Michala Studeného, Jána Abelovského, Vladimíra Popoviča, Vincenta Šikulu, Tomáša Štrausa, Mira Polakoviča, Ivy Mojžišovej, Ľudovíta Hološku, Alexeja Fulmeka, Fedora Krišku, Rudolfa Slobodu a Jána Johanidesa. V závere knihy je aj ilustrovaná Strapatá biografia umelcovej rodiny a galéria priateľov.
Michal Studený patrí ku generácii výtvarníkov, ktorí v 60. rokoch minulého storočia pretvárali slovenské umenie v zmysle mnohých progresívnych avantgárd a dnes sú považovaní za klasikov slovenskej výtvarnej moderny. Okrem maľby sa v tomto období Studený venuje i koláži, grafike a tvorbe ilustrácií (v šesťdesiatych rokoch 20. storočia tvorí grafickú úpravu a obálky časopisov Mladá tvorba, Zornička, Ohník a Včielka).
Avšak jeho výtvarný jazyk sa od modernistickej tendencie postupne odkláňa. Buduje si vlastný osobitý program - skúma zmysel ľudskej existencie, povahu života, sveta a univerza prostredníctvom záznamov vnútorného prežívania skutočnosti. Experimentuje s farbou vytláčanou priamo z tuby na plátno.
No od obrazov s povahou pasty, do ktorých rukami vpisuje svoje odkazy, postupne vnáša prvok každodenne prežívanej prítomnosti. Jeho obrazom dominuje čaro čistej čiary a čistej farby. Zaujíma ho predovšetkým problematika svetla a priestoru, množenia a radenia, no predovšetkým poetika každodenného predmetu, myšlienky a čistého významu.
Studený je obdivuhodným zberateľom rôznych predmetov, ktoré vkladá do svojich obrazov. Vytvára koláže z rastlín - najmä pre neho typických štvorlístkov, ale aj zo svojej bohatej zbierky ľudových a remeselných predmetov či jednoducho objektov, ktoré mu pripomínajú rozmanité udalosti. Citovaný konkrétny predmet len podčiarkuje maliarov koncept večnej reči symbolov, znakov a ich významov dokladajúcich všadeprítomnú všednosť života.
Celoživotnou tvorbou Michala Studeného sa prelína intenzívny vzťah k domovu, rodine a slovenskej krajine, ktorej naturel si osvojoval počas rokov strávených v Modre a neskôr v oblasti Gemera (kde strávil prvé roky života a kde žil s rodinou v Revúcej začiatkom 70. rokov), takmer odrhnutý od centra umeleckého i kultúrneho diania.
V poslednom období vyjadruje charakteristickou redukciou výtvarných výrazov na základné symboly života - dom, kostolík, jablko, kvet, motýľ, štetec - metafyzické chápanie sveta i poetizáciu skutočnosti.
Ľudovít Hološka o tvorbe Studeného v monografii píše: „Maliarske prepisovanie konkrétnosti vecí, predmetov, motívov už v prvých dotykoch s plátnom sublimuje do abstraktného vyjadrenia v obrazovom organizme. Obrazové myslenie a obrazové ustrojenia dokladá od samotných počiatkov zvláštnu zdvojenosť konkrétnosti a abstrakcie a nikdy sa nevzdáva ani jedného."
Vzťah a smerovanie maliarovej cesty k minimal artu, pop artu a dokonca aj ku konceptu završujú slová Jána Abelovského, ktorý Studeného výtvarnú koncepciu dokonca nazýva „ukážkovou postmodernou."
Autor: Mária Nepšinská
