Spomínate si na falošné vydanie New York Times? Aktivisti The Yes Men, ktorí podobné kúsky páchajú, sa pri tom aj radi nakrúcajú.
BERLÍN. Panorámu dokumentov na festivale Berlinale tento rok otvorila novinka politických satirikov The Yes Men. Volá sa Yes Men Fix The World (Yes Men naprávajú svet) a po ich debute je to ďalší dokument plný husárskych kúskov. Aktivisti opäť žiadajú „veľké zvieratá" nadnárodných spoločností aj ich zákazníkov, aby prijali zodpovednosť za podvody umožnené voľným trhom.
Provokatéri The Yes Men nesklamali ani na festivalovom večierku. Potom, ako navlečení vo veľkých guľatých kostýmoch zablokovali červený koberec pre filmové hviezdy, ich musela vyviesť ochranka.
Falošné webstránkyNa to sú však Andy Bichlbaum a Mike Bonanno zvyknutí. Prvú príležitosť provokovať neoliberálnych rivalov mali už v roku 1999. Americkými mestami Seattle a Washington vtedy otriasali protesty proti konferencii Svetovej obchodnej organizácie (WTO). The Yes Men vytvorili falošné webstránky WTO a zmiatli usporiadateľov konferencie, ktorí ich na akciu oficiálne pozvali. Čo nasledovalo? Dvojica pod falošným menom vyrukovala s bizarnou prednáškou. Napočudovanie, nikto ich nezatkol. To im dodalo sebadôveru, aby v šarádach pokračovali.
V prvej scéne nového filmu, Yes Men naprávajú svet, jeden z dvojice, Andy, predstiera, že je hovorcom spoločnosti Dow Chemical. Čo je zaujímavé, robí to v živom vysielaní najväčšej spravodajskej siete na svete, BBC Worldwide.
Andy za firmu Dow preberá zodpovednosť za katastrofu, ktorá sa v roku 1984 stala v indickom meste Bhopál. Najväčšia priemyselná nehoda v dejinách vtedy vystavila pol milióna ľudí toxickým výparom, z ktorých tisíce zomreli. Po dvadsiatich rokoch popierania Andy chybu Dow priznáva a ľutuje. V mene firmy postihnutým obyvateľom dokonca sľubuje, že následky nehody odstráni. Výsledok? Hodnota akcií Dow po jeho televíznom výstupe klesla o 2 miliardy dolárov. Pôsobí to ako paradox: svetová verejnosť je presvedčená o tom, že firma spravila gesto dobrej vôle, ale trh zareagoval inak.
Masy nezmyslom veriaPodobný trik The Yes Men použili aj na konferencii producentov ropy v kanadskej Alberte. Tam sa vydávali za zástupcov spoločnosti Exxon. Na zdesenie publika Mike a Andy rozdávali sviece z fosílneho biopaliva, o ktorom tvrdili, že ho vyťažili z tiel obetí globálnych zmien klímy. Pred koncom prednášky ich odhalili a z budovy vyviedli. Byť dolapený v akcii však môže byť spôsob, ako upútať pozornosť aj inde než v konferenčnej sále.
„Je to vlastne výhra," povedal pre SME Mike. „Sme, pochopiteľne, znepokojení tým, čo o tom odvysiela televízia. Ale aj tým, že sa stávame súčasťou takého šírenia, dúfame, že niečo zmeníme."
V podaní The Yes Men to celé vyzerá jednoducho, možno až príliš. Ich vystúpenia potvrdzujú to, čo poznáme z histórie - masy rady nasledujú fanatických vodcov. „Ľudia ľahko súhlasia s myšlienkami, ktoré sú zlé a škodlivé. Je to súčasť ich prirodzenosti."
Aký je potom zmysel akcií The Yes Man? Ako vysvetľuje Mike Bonanno: „Okolo toho, čo urobíme, vznikne príbeh." Organizácie, na ktoré mieri, naň väčšinou síce nereagujú, divadielko okolo akcie však môže zväčšiť silu, s ktorou ich myšlienka zapôsobí na internete, v tlači či v kine.
Noviny ako zo snaV závere filmu vidíme The Yes Men, ako použijú iný štýl. Tentoraz to nie sú ľudia, do koho sa „prevtelia", ale tlač. Vytvoria a distribuujú falošné vydanie novín New York Times. Tisícky Američanov si tak môžu prečítať triumfálne titulky - Vojna v Iraku sa končí, Bush stojí pred súdom, Koniec ekonomickej krízy.
Skúsme si predstaviť, že by sme mohli vytvárať svoju vlastnú realitu. Potrebujeme radikálny nezávislý dokument, aby sme to dokázali? Očividne to ide aj bez neho a nebolí to. „Naše akcie sú len malou, drobnou súčasťou celého hnutia," hovoria The Yes Men. „To, čo v skutočnosti robíme, je, že povzbudzujeme ostatných, aby robili tie najvzrušujúcejšie veci, aké dokážu."
Kto sú Yes Men
Medzinárodná skupina aktivistov, ktorej počet členov je neznámy.
Vo filmoch vystupujú dvaja najznámejší – Andy Bichlbaum a Mike Bonanno. Ich pravé mená sú však iné.
Často si privlastňujú identitu firiem a organizácií tým, že napodobnia ich webstránky.
Autor: Melanie Sevcenko, Berlin
