Parížska bohéma nikdy netrpela núdzou o skrachované existencie, prahnúce po láske a harmónii. A básnici boli odjakživa jej miláčikmi. Polotuláci, vysedávajúci v kaviarňach pri pohárikoch absintu, vystavení pohŕdaniu meštiakov. Tí najhorší písali zväčša najlepšie básne. Toto ich prekliatie ako prvý pomenoval Paul Verlaine, sám jeden z nich. Opustil manželku a dieťa, jeho vzťah s Arthurom Rimbaudom ho priviedol až do väzenia, a pred alkoholom a tragickým koncom ho nezachránilo ani obrátenie na katolícku vieru. Literatúra mu však vďačí za vznik symbolizmu. Od narodenia Paula Verlaina uplynulo 30. marca 165 rokov.
Paul Verlaine
Spolu s Arthurom Rimbaudom, Stéphanom Mallarmém a Paulom Valérym patril medzi popredných predstaviteľov symbolizmu v literatúre.
Dôraz kládol na hudobnosť verša a jeho štrukturálnu voľnosť.
Dve rany z revolveru ukončili milostný vzťah dvoch básnikov, pre ktorých by vari žiaden literárny vedec nevymyslel priliehavejšie pomenovanie ako prekliati. Žiarlivý a nepríčetný Paul Verlaine v júli 1873 v Bruseli zdvihol proti Arthurovi Rimbaudovi zbraň. Jeho chvejúca sa ruka však zabránila vražde. Za pokus o ňu však o mesiac neskôr súd vymeral známemu literátovi dva roky väzenia.
Búrlivý vzťah dvoch bardov francúzskej poézie v období fin de siécle sa stal neskôr námetom viacerých kníh, divadelných hier či filmov.
Ich sebadeštrukčný milenecký pomer vari najvernejšie zobrazila vo svojom filme Úplné zatmenie režisérka Agnieszka Hollandová.
Aj Verlainovo očarenie mladým a rebelujúcim Rimbaudom však bolo len dôkazom, ako sám vravieval, jeho „nezahojiteľnej mäkkosti srdca“.
Talentovaný básnikPaulMarie Verlaine sa narodil 30. marca 1844 vo francúzskom Metz. Otec ho zapísal na parížske Lycée Bonaparte, kde mladého študenta obzvlášť bavila francúzština a latinčina. Písať začal už v ranom veku. Ako štrnásťročný poslal Victorovi Hugovi svoju prvú známu báseň, La Mort.
Jeho bohémsky život a záľuba v alkohole viedli k tomu, že ho otec v roku 1864 odhlásil z univerzity. V tom čase bol už Verlaine známy vo všetkých literárnych salónoch a jeho prvá publikovaná báseň v La Revue du progrés vzbudila nemalý záujem.
V roku 1866 vydáva Verlaine svoju prvú zbierku básní s názvom Saturnské básne. Cítiť z nej Charlesa Baudelaira i postupy parnasistov, kritika však na mladom autorovi oceňuje originalitu aj sľubný potenciál.
Verlainove verše sú melodické, schopné preniesť silné zmyslové zážitky cez papier na čitateľa bez zbytočnej akademickej devalvácie.
Zbierka Galantné slávnosti z roku 1869, inšpirovaná francúzskymi maliarmi, ktorých diela očarili Verlaina pri návšteve Louvru, ešte viac rozvíja aj vizuálnu silu jeho obrazov.
Väzenská konverziaZatiaľ čo literárne žne Verlaine úspechy, jeho súkromný život je sledom katastrof. Z milostnej aférky s Mathildou Mauté sa v roku 1870 vykľulo manželstvo a Verlaine sa stal aj otcom. Po stretnutí s Arthurom Rimbaudom však opúšťa rodinu a odchádza do Belgicka a Anglicka. Komplikovaný vzťah ukončí až hádka a streľba z revolveru.
Osemnásť mesiacov vo väzení podstatne zmení Verlainov pohľad na život. V najťažších chvíľach života hľadá básnik útočisko vo viere. Jeho zbierky Múdrosť a Intímna liturgia sú reflexiou muža, ktorý vidí v náboženstve jedinú oporu.
„Verlaine sa celý vylieva v slzách a slzy pália väčšmi ako oheň. Aby boli tieto básne napísané, na to bol potrebný človek impulzívny, ktorý bol stále jednou nohou vo väzení a druhou v blázinci, napoly dieťa, napoly zločinec,“ napísal o týchto zbierkach český kritik F. X. Šalda. Vrcholom je najmä jeho zbierka Romance bez slov, kde naplno uplatnil svoju sugestívnu lyriku.
Básnika však po návrate na slobodu opustila manželka, jeho nový objav Lucien Létinios zomrel na týfus a po čase Verlaine opäť prepadol alkoholu a bol úplne bez peňazí. Živoril v malom bytíku v Latinskej štvrti, aby nakoniec zomrel ako 51ročný v jednej z lacných nemocníc.
