Z tejto inscenácie sa nedá len tak ľahko ujsť, to je jasné už pri pohľade na hrdzavú scénu Pavla Andraška, ktorá dokonale vypĺňa celý priestor. Aj divák sa cíti súčasťou akejsi súdnej siene, možno kolosea, v ktorom sa pred jeho očami začnú zabíjať gladiátori.
Ich súboje komentuje zbor umiestnený na balkóne spevom na nápevy Mariána Čekovského. Tento nápad dodáva inscenácii zvláštny rytmus a atmosféru. Efektné kostýmové riešenie Jany Hurtigovej dotvára štylizáciu súdu.
Nerovný boj
Boj na smrť viac ako na život je od samého začiatku nerovný. Teoreticky by mal byť zápas vopred prehraný pre Medeiu, jej protistrana Iáson je predsa sexi muž a hrdina, ktorého si pre svoju dcéru vybral sám korintský kráľ Kreón. Akurát, že tento ženích je už ženatý, ba čo viac, svojej manželke Medei vďačí za veľa. Svojimi čarami mu totiž pomohla získať Zlaté rúno.
Keď preňho zradila ešte aj vlastného otca, sľúbil jej, že si ju vezme a nikdy neopustí. Medeiu nádejný Iásonov svokor Kreón vyháňa z mesta, aby mladomanželom nekazila šťastie. Dobre vie, že silu nešťastných netreba podceňovať.
V košickom divadle, kde sa antická dráma nikdy nehrala, sa režisér Michal Vajdička postaral o jej výnimočne zaujímavé uvedenie. Niektoré úpravy sú možno prekvapujúce - mužské postavy sú reprezentované panákom, ktorého vodia traja bábkovodiči stelesňujúci akoby rozum, cit a vášeň.
Kompaktná atmosféra
Iásonove repliky sú podelené na ústretové, nenávistné a pragmaticky triezve, čím jeho postava získava viacrozmernosť. Herci, ktorí ju interpretujú, sú vyšetrovateľmi i obvinenými zároveň.
Aj samotná Medeia dostáva možnosť sa rozdielne správať k trom rôznych aspektom svojho muža. Jedného ponižuje, druhého vášnivo objíma, s tretím sa snaží racionálne sa dohodnúť.
Michal Soltész stelesňuje veľmi presvedčivo Iásonovu vášeň a temperament, Peter Čižmár je trochu váhavo rozumný, Stanislav Pitoňák je dobrák, občas komicky zbabelý. Táto trojica hercov reprezentuje aj niektoré menšie postavy. Produkcia sa tak nerozdrobuje na drobné výstupy, ale zostáva až do konca v kompaktnej atmosfére.
Pozoruhodný výkon Dany Košickej
Výkon Dany Košickej v hlavnej postave patrí do kategórie pozoruhodných. V niekoľkých situáciách ide herečka azda až priveľmi na hranu, jej herectvo je plné tých najrôznejších odtieňov a podtónov. Košická nie je temnou barbarkou, pôsobí skôr ako rafinovaná žena, ktorá veľmi dobre vie, čo robí, a zaváha len pred najstrašnejším zločinom - pred vraždou detí.
Nielen v tejto strhujúcej scéne jej vynikajúco sekunduje strohá Henrieta Kecerová ako náčelníčka zboru, či predsedníčka pomyselného súdneho senátu.
Diváci mali pred 2400 rokmi výhrady, že chór je nerozhodný, a ani pôsobenie bohov nie je v tejto kauze celkom jednoznačné. Možno práve preto pôsobí táto dráma stále tak moderne.
Vajdičkova Medeia sa zaradila medzi špičkové produkcie tejto sezóny, kladie viac otázok ako odpovedí, nemoralizuje, dáva priestor na obhajobu každej strane, ale predovšetkým uvoľňuje priestor pre emócie - čo viac môžeme od divadla chcieť?
Recenzia / divadlo
Štátne divadlo Košice. Euripides: Medeia. Preklad: Vojtech Mihálik. Scéna: Pavol Andraško. Kostýmy: Jana Hurtigová. Dramaturgia: Dušan Bajin. Hudobná spolupráca: Marián Čekovský. Úprava a réžia: Michal Vajdička.
Hrajú: Dana Košická, Michal Soltész, Stanislav Pitoňák, Peter Čižmár, Henrieta Kecerová a ďalší.
Premiéra: 27. marca
