BRATISLAVA. Bulletin „expozície originálov výtvarných diel v priestoroch štátnej reprezentácie Slovenskej republiky“ na Úrade vlády odkazuje, že ju pripravil Klub výtvarných umelcov a teoretikov (kurátor a autor sprievodného textu Ladislav Skrak).
Výstava – verejnosti prístupná na základe žiadosti – prezentuje pomerne veľa umelcov: od zosnulých Eleny Lazinovskej, Márie Medveckej, Ignáca Kolčáka, Viery Žilinčanovej... až po „popredných žijúcich“ – ako píše autor – Jána Kulicha, Ladislava Snopeka, Teodora Baníka, Štefana Bubána, Antona Smažila, Ľubomíra Zelinu, Stanislava Brezinu, Ivana Schurmanna a ďalších.
Okrem reprodukcií diel viacerých vystavujúcich prináša bulletin dokumentárne zábery niektorých spomedzi nich v spoločnosti vysokých štátnych funkcionárov.
Dopĺňajú ho reportážne zábery zo „slávnostnej prehliadky rovnomennej výstavy v Slovenskom inštitúte vo Viedni 8. mája 2007 – v rámci protokolu oficiálnej návštevy predsedu vlády SR v Rakúskej republike“ i z „vernisáže autorskej výstavy doc. akad. maliara Stanislava Harangozóa v Galérii Kumho Asiana v Soule dňa 29. októbra 2007“ v rámci toho istého protokolu. Toľko bulletin s logom Správy zariadení Úradu vlády.
Čo dodať? Vo vzťahu k názvu výstavy len toľko, že ide o „odkaz“. Koho a komu? Priemerne talentovaní autori normalizačného obdobia 70. a 80. rokov odkazujú súčasnosti, že sú nielen medzi nami, ale v centre pozornosti. Počas reálneho socializmu boli ochotní predať umeleckú slobodu za službu ideológii.
Reprezentovali v období, keď Rudolf Uher, Milan Paštéka, Jana Želibská, Jozef Jankovič, Andrej Rudavský, Alex Mlynárčik, Rudolf Sikora, Rudolf Fila, Július Koller, Stano Filko a tri desiatky ďalších umelcov, akceptovaných v zahraničí, bolo odsúdených do zabudnutia, lebo nemohli vystavovať a médiá o nich mlčali.
Priemerní autori nám odkazujú, že sú tu, že sa nestratili a že máme vládu, ktorá odmeňuje ich zásluhy na vytváraní optimistického obrazu socializmu ešte aj dnes. Reprezentujú Slovenskú republiku bez dostupných informácií o tom, kto, kedy a v akej súťaži vybral spomedzi profesijných združení práve Klub výtvarných umelcov a teoretikov, aby peniaze daňových poplatníkov utratil na odkaz, že sa súčasná politická moc obklopuje pseudohodnotami, a tým naružovo – doma i v medzinárodnom kontexte – prifarbuje totalitnú minulosť.
Mená klasikov v bulletine – napríklad Ľudovíta Fullu – sú použité ako punc hodnoty expozície. Ide len o malý úskok zo strany kurátora Ladislava Skraka, ktorý do nej zahrnul aj diela trvalo vystavené na Úrade vlády. Svoj návrat do vysokej spoločnosti tým elegantne zarámoval.
Autor: Zuzana Bartošová (Autorka je kritička a historička umenia.)
