Obvykle sa takto netýram, ale na film Hroch som bol zvedavý. Vzácne sa na ňom zhodli diskutéri na internete aj kritici. Mal to byť najhorší český počin všetkých čias. No nepozrite to!
Upotenú normalizačnú agitku nakrútil Karel Steklý v roku 1973. Prestrojená za bláznivú komédiu mala divákom nahovoriť, že dva plus dva je päť. Odohráva sa v krajine, ktorá je vymyslená, ale narážky na politikov Pražskej jari sú v nej priehľadné. Autori, servilní voči novej moci, vyrobili celú sériu podpásových karikatúr. Dubčeka a ďalších štátnikov roku 1968 zobrazili ako zhýralých intrigánov. Hrôza.
Na zaplakanie je aj príbeh. Úradník, ktorého zhltne hroch v ZOO, si hovie v útrobách zvieraťa. Slová, ktoré prehovorí, všetci pripisujú hrochovi. Celý národ kuriozitu sleduje, zaoberajú sa ňou politici na najvyšších postoch. Prečo? Ktovie. Na to, aby ste zápletku pochopili, treba mať zvrátenú fantáziu, akú mali normalizátori, ktorí ju vymysleli.
Sú úpadkové filmy, na ktorých sa zasmejete, ale Hroch k ním nepatrí. Nie je ani remeselne zvládnutý, ako boli kriminálky s majorom Zemanom. Je len trápny - a to je vlastne útecha. Že hroch je nahý, musel vidieť aj ten najnaivnejší divák, takže je ťažké predstaviť si, že táto silená propaganda mohla niekoho oklamať.
Pätnásť minút hanby však toto zabudnuté dielko predsa len zažíva. Na jeho počesť pomenovali anticenu, ktorú na českom Febiofeste udelia nepodarkom. Ohľady bokom - nič iné si Hroch nezaslúži.
