V rámci vyváženej dramaturgie zaradilo Divadlo Jána Palárika po náročnom súčasnom texte Temne lákavý svet odľahčenú hru v dvoch častiach Voľakedy a dnes od Ivana Stodolu. Spolu s jeho žartom Kto bude pánom v dome. Všetky tri fungujú ako samostatné kusy a sú úsmevným pozastavením sa nad vzťahom muža a ženy, rozdelením právomocí v rodine a zmenou zvykov a tradícií s nástupom mladej generácie.
Stodola vyžaduje opak
Inscenovanie v Štúdiu divadla obmedzilo hercov v pohybe a zdá sa, že i režiséra v nápadoch. Priestor ponúka výhodu pri psychologickej drobnokresbe, keď je vidieť každý pohyb svalu na tvári. Voľakedy a dnes vyžaduje opak - prehnané gestá, zveličenie a presné reakcie. Hra poskytuje priestor na situačnú komiku, kostýmy sa priam ponúkajú, aby sa s nimi hralo.
Všetko nasvedčuje tomu, že sa režisér rozhodol pridŕžať sa „pravdivosti citov a vášní". Nenájdeme tu jedinú neprimeranú reakciu, čo len trochu hlasnejší výkrik. Za všetko hovorí scéna, v ktorej manžel predstiera, že je v izbe myš, aby svojej žene dokázal, aká je slabá. Manželka Želka (Barbora Bazsová) síce nakoniec aj vyskočí na stôl, no jej umiernené zvolania ani zďaleka nepripomínajú zúfalé pišťanie ženy, ktorá sa bojí myší.
Predstaviteľka Mamy Táňa Kulíšková najlepšie podchytila potenciál textu. V prvej časti ešte váhavo, neskôr intenzívnejšie menila nálady, nebála sa ráznejšieho tónu i gesta.
Zbytočné násilie
Barbore Bazsovej v úlohách Želky a Miliny chýbala plnokrvnosť. Práve pre miernosť jej reakcií zostal jej postoj k rodine zatajený. A hoci vzťah k budúcemu manželovi mala pomerne zrozumiteľne definovaný, nedostatočné rozohrávanie situácií s rodičmi, nejednoznačné reakcie na odohrávajúce sa situácie viedli k nejasne artikulovanému vzťahu k celkovej téme hry.
Stodola postavy napísal len ako figúrky, nedal im priestor na psychologický vývoj. A keď takýmto figúrkam uberieme vlastnosti či nezdôrazníme ich, zostane len prázdno. Martin Križan charakterizoval svoje postavy prevažne gúľaním očami, v poslednej časti futbalistu Heliodora aj mierne rozpohyboval. Ponúkané šance na herecké akcie však nevyužil.
Poslednú časť Dnes síce Stodola napísal vo svojej súčasnosti, no text na aktuálnosti nič nestratil. Preto je zbytočné ho násilne presúvať do dnešnej doby. Navyše, kola a čipsy na javisku ešte súčasnosť nerobia. Namiesto aktualizácie by bolo lepšie sústrediť sa na pohyb, hereckú akciu, situačnú komiku. Možností bolo dosť, no týmto smerom sa tvorcovia neuberali. Réžia aj herectvo ostali na polceste a diváci, namiesto potenciálneho hlasného smiechu, sa len umiernene usmievali.
Nadpis clanku
Ivan Stodola: Voľakedy a dnes
Dramaturgia: Miroslava Čibenková, scéna: Katarína Žgančíková, kostýmy: Zdeněk Šánsky, hudba - autor, výber a aranžmán: Marián Kokavec ml., Oto Kaušitz
Réžia: Ladislav Kočan
Účinkujú: Tatiana Kulíšková, Vladimír Jedľovský a ďalší
Premiéra 14. marca 2009 v Divadle Jána Palárika v Trnave
Autor: Dária Fehérová
