Naďabiť kdesi pri Sitne na samotu menom Jork bolo pre rozprávača jednej z noviel knihy Kálmána Mikszátha Fešáci ozajstným šokom, hoci už predošlé udalosti toho tmavého večera dávneho roku 1905 boli všelijaké. Vzdialené zvuky fujary mu pri jeho blúdení poskytovali istú nádej, že nájde pomoc i cestu späť, no miatla ho známa melódia Yankee-Doodle a najmä zvada v angličtine, doliehajúca z približujúcich sa domcov.
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
„My sme Amerikánci, sir," vyslobodil ho z múk Mr. Kukučka, vládnuci angličtinou, maďarčinou a slovenčinou. „Totiž, pôvodne sme boli slovenskí sedliaci z Nitrianskej župy," pokračoval ten dobrý človek. Spolu s ďalšími krajanmi sa vrátili spoza mora domov a za nahonobené peniažky si nakúpili parcely, postavili domy a svoju novú samotu nostalgicky nazvali Jork.
Mikszáth, maďarský spisovateľ zo slovenskej Sklabinej v Novohrade, tvrdil, že Uhorsko je domovom humoru a pohody a jeho rodáci sú toho dôkazom. Keď však Mr. Kukučka kára svojho syna, aby si zapamätal, „že sme Maďari alebo ký ďas, tak sa nauč aspoň po slovensky", zdá sa, že to celkom neplatí. Ale je to iba zdanie, Tobi nie je Mikszáthov rodák, Tobi sa narodil už (či ešte) v Amerike.
