BRATISLAVA. Keď sa Leonard Cohen vrátil ku koncertovaniu, bolo to, ako keď sa spiaci hrdina vrátil medzi ľudí z nedostupnej hory. Kanadský pesničkár a básnik vyrazil v svojich 73 rokoch možno na posledné turné života a zo záznamu z londýnskeho koncertu, ktorý vychádza v týchto dňoch, vidieť, ako si užíva každú sekundu pobytu na pódiu.
Raňajky pre majstra
Live In London bude isto v hodnoteniach na konci roka medzi najlepšími koncertnými DVD. Aj napriek tomu, že je nasnímaný veľmi decentne a z veľkej časti skôr pripomína televízny záznam. Ale to čaro je niekde inde - v Cohenovej postave a tvári, v jeho gestách.
Za tie hodiny vystúpenia človek z neho nemôže odtrhnúť oči. Akoby zúročil všetky uplynulé roky, keď chcel byť básnikom, pesničkárom, mužom všetkých dám alebo budhistom práve na svojom poslednom turné.
A pritom to v 90. rokoch vyzeralo, že už stratil záujem o hudbu. Vyčerpaný po náročnom turné k albumu The Future sa skryl v budhistickom kláštore nad mestom Los Angeles a niekoľko rokov sa budil nadránom, aby pripravil svojmu majstrovi raňajky.
Prijal nové meno Jikan, čo v preklade znamená Ticho. Do svetského života sa vrátil až na sklonku 20. storočia a spolu so svojou spolupracovníčkou Sharon Robinsonovou nahral comebackový album Ten New Song a neskôr sám Dear Heather.
Ale na cesty sa mu príliš nechcelo. Svoj názor zmenil až vtedy, keď ho bývalý manažér okradol o päť miliónov dolárov a Cohen v podstate bez peňazí sa rozhodol vrátiť na koncertné pódiá. Ale nebola v tom iba finančná stránka, aj túžba ešte raz si poriadne zahrať. Len chvílu mu trvalo, kým opäť nabral odvahu a silu.
Zrelé piesne
Ak si pozriete Live In London, očarí vás nielen svojím dokonalým výzorom starého chlapa v saku a klobúku, ale predovšetkým pesničkami. Leonard Cohen nikdy nežil zo svojej minulosti, aj keď na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov napísal najväčšie hity života - Suzanne alebo So Long, Marianne.
Ale jeho novšie piesne z albumu Various Positions, The Future alebo I'm Your Man sú rovnako výborné, ak nie lepšie. Zaznamenávajú totiž pohľad zrelého človeka na svet, a nie iba milovníka, na ktorého sa lepia ženy ako včely na med.
Ťažko vybrať z DVD tie najlepšie momenty. Záznam drží ako celok. Nemá slabé miesto, skôr pôsobí ako Cohenov ucelený životný príbeh, vyrozprávaný cez jeho piesne.
Tento kanadský pesničkár so židovským koreňmi je autorom fantasticky vystavaných skladieb so slovami akoby vytesanými do kameňa. Zoberte si také Hallelujah alebo Everybody Knows. Len veľmi málo skladateľov dokáže vystihnúť stav duše tak ako on.
Zároveň však dokáže byť jednoduchý a zábavný, ako v prípade Ain't No Cure For Love alebo v geniálnom kúsku The Tower Of Song. Práve táto skladba, opisujúca miesto, odkiaľ jeho piesne vychádzajú, je možno najvýstižnejšia.
Je to jeho Božská komédia. Do zvukov obyčajného syňtáku, na aký hrajú zábavové kapely, zatiaľ čo vokalistky spievajú v štýle repete „Do Dam, Dam, Dam" sa hlavná postava pýta publika, či chce vedieť odpoveď, o čom život vlastne je. Publikum súhlasne zakričí, Cohen zastaví skupinu a povie s úsmevom: Do Dam, Dam Dam!
