Predstavu hravosti vyvoláva pri románe afgánskeho spisovateľa Khaleda Hosseiniho iba titul. Majster šarkanov (vydal Ikar, preložila Danica Hollá, Bratislava 2008) je v skutočnosti výpoveď o krutej a nemilosrdnej krajine, ktorá doteraz nenašla samu seba. Afganistan je obeťou vpádov i vzájomnej náboženskej nevraživosti vlastných obyvateľov.
Hosseini sa touto knihou dostal medzi najpredávanejších autorov na svete roku 2008, a to právom. Do svojho autobiografického románu včlenil dejiny, súčasnosť, špecifiká a príbehy svojej vlasti, z ktorej musel ujsť. Rozpráva ich z amerického exilu, akoby sa díval do spätného zrkadla - aspoň v prvej časti.
Hosseini svoj román začína detstvom. Keďže pochádzal z dobre situovanej rodiny, bolo šťastné. Jeho otec Baba je vychýrený ľudomil, veľkorysý, hoci trochu zvláštnej povahy; on sám, teda syn, je náruživý čitateľ a začínajúci spisovateľ. Jeho najbližším priateľom je Hasan. Zdanlivá idylka však netrvá dlho. Do Afganistanu vpadnú Sovieti, monarchia je zvrhnutá, nastolená je republika a potom vládne Taliban.
Hosseini však tieto historické udalosti nerozvádza, iba ich ilustruje zopár príkladmi. Jeho román je totiž románom osobného priateľstva. Stelesňuje ho syn ich rodinného sluhu, inak analfabet, ale majster výroby šarkanov a človek otvoreného srdca, ktorý prispeje k Amirovmu víťazstvu. Zimné púšťanie šarkanov totiž v Afganistane bývalo celonárodným športom. Úspech, ktorý v ňom má Amir, dokonca zmení otcov vzťah k synovi.
Hoci sa nasťahovala do pôvodnej afganskej komunity, emigrácia pre rodinu znamená celkom iný životný štýl. Obdivuhodné je, ako Hosseini pôvodné postavy zakomponoval do nového príbehu.
Dôvtipne a pritom nevtieravo necháva nadväzovať Amira ľúbostný vzťah s údajne problémovou dcérou afganského generála Sorajou. Vyvinie sa z neho manželstvo, i keď bezdetné. Pre autora je to ďalšia príležitosť, aby predviedol svoje fabulačné schopnosti. A s nimi aj filozofiu dobra a humanity.
Pre Amira, z ktorého je medzičasom úspešný spisovateľ, je Amerika miestom „bez prízrakov, spomienok a hriechov". Cíti potrebu vrátiť sa domov. Po telefonáte priateľa z Pakistanu sa mu všetky hrôzy vrátia. V Pakistane chce ukázať „ako sa stať zasa dobrým," a adoptuje Sohrabu, syna Hasana, ktorého zavraždil Taliban. Nasledujú dramatické situácie, ktorých Hosseni predvádza všetky nebezpečenstvá, ktoré postavám hrozia na každom kroku.
Vyvrcholením je stretnutie Amira so súčasným „majiteľom" Sohrabu, ktoré sa končí krvavou bitkou. Tých vrcholov je síce viac, autor však nimi príbeh nekorení umelo. Vie sa pozrieť priamo do očí ozajstného života rovnako ako ozajstnej smrti. Je to napínavý román, ktorý nerezignoval na umelecké hodnoty a už je aj sfilmovaný.
