BRATISLAVA. Všetko, čo svetu prinesie britská speváčka Polly Jean Harvey, stojí za pozornosť. Pred dvomi rokmi nás prekvapila posmutneným albumom White Chalk, postavenom na komornom zvuku klavíra.
Jej najnovšia nahrávka A Woman A Man Walked By, ktorú nahrala spolu s dlhoročným spolupracovníkom Johnom Parishom, nie je obsahovo iná. PJ Harvey stále píše piesne, vyvierajúce z odvrátenej strany ľudskej duše, v ktorej vládne viac temnota ako svetlo. Len na novinke používa iné hudobné farby.
A Woman A Man Walked By je už druhým albumom s producentom a hudobníkom Parishom. Dvojica sa pozná veľmi dlho, ale prvý spoločný album Dance Hall at Louse Poit nahrala až v roku 1996. Bolo to iba niekoľko mesiacov potom, čo Polly Jean prerazila so skvelým To Bring To My Love (1995). Vtedy ich spoločná práca bola považovaná skôr za akúsi speváčkinu experimentálnu odbočku.
Po rokoch sa dvojica dala opäť dohromady, ale tentoraz to ale vyzerá, že ide o niečo viac. O A Woman A Man Walked By by sa dalo napísať, že ide o jej radový album, aj keď v tomto prípade spravil celú hudbu John Parish a PJ prispela textami a spevom.
Tridsaťdeväťročná umelkyňa si vždy robila veci po svojom. PJ rada hovorí, že je na tomto svete preto, aby sa stále učila a mapovala neprebádané územia. Úspešné deväťdesiate roky, keď ju kritici označovali za akúsi „alternatívnu Madonnu" alebo nástupkyňu Patti Smith, čo napríklad dokázala jedným z jej najlepších albumov Stories From To City, Stories From Sea (2000), zahodila za hlavu a na ďalších platniach sa čoraz viac vzďaľovala od rocku.
Surový U Huh Her (2004) pôsobí akoby ho nahrala doma niekde v kuchyni. Nasledujúci White Chalk (2007) je zas jej silnou osobnou výpoveďou, na míle vzdialenou od jej raných drsných punkovo a bluesovo ladených albumov Dry (1992) a Rid Of Me (1993).
A Walk A Man Walked na prvé počutie pôsobí, akoby ho Parish a PJ vytvorili za dva tri dni, ale je to iba zdanie. Album prináša zopár veľmi silných skladieb, ktorých témy sa u speváčky roky nemenia. PJ je niečo ako modernou ľudovou pesničkárkou.
Bohom obdarená hudobníčka skladá piesne o smrti, o zničujúcej láske, pri ktorej občas tečie krv, alebo o živote, ktorý je viac zamotaný ako jasný. Ak vylúčime Pollynu živelnú poéziu a Parishov alternatívny zvuk, jej songy v podstate pripomínajú staré ľudové balady (stačí si spomenúť na krvavé piesne Zuzany Homolovej!).
A Woman A Man Walked By možno nie je jej najlepším albumom a ani neponúka hity typu This Is Love alebo Good Fortune. Treba ho skôr brať ako zaujímavé hudobné dobrodružstvo a prácu spriaznených duší, ktoré sa navzájom dopĺňajú, presne ako muž a žena v obyčajnom živote.
