Autorka v zbierke Letný sneh relatívne vydarene sprítomňuje každodenný, často náročný život súčasnej ženy - motívy aktuálnej reality, ako e-mail či notebook „značky Acer", nevyužíva s cieľom exotizácie výpovede, ako to býva zvykom u menej zdatných pisateľov a tvorkýň, ale sú prirodzenou súčasťou jej života, ktorý sa autenticky vkliesňuje do textovania.
Verše poukazujú kriticky aj na problém zamlčiavania žien, ktorých zásluhy si pripisujú muži (báseň Ženy). Valcerová už v staršom období neskreslene tematizovala prežívanie žien v konkrétnom spoločenskom rámci.
Jej jazyk sa vyznačuje vecnosťou až prozaickosťou, a to aj pri tematizácii manželovej smrti, ktorá sa vinie celou zbierkou: „O tom, že tvoje telo zhorelo v peci / košického krematória a ja stále neviem, / či si to naozaj chcel...". O to účinnejšie, pretože nepateticky, no konfrontačne s tragickým vyústením, na nás pôsobia spomienky na ich spoločne prežité chvíle či úprimne vyznievajúce a skrytou zlobou premknuté verše.
Triezvy tón funkčne vyživuje aj verše, v ktorých autorka vytvára ženskú genealógiu, sprítomňuje „dávnymi hodnotami" premknutý život žien starších generácií (napríklad báseň Hamovskej babe) - robí to opäť bez rozcítenosti a pohlcujúceho tieňa „správnej morálky". O to pôsobivejšie danú atmosféru, hodnoty a zvyky vystihuje.
Vzhľadom na všetko uvedené, ako aj na to, že do autorkinej staršej tvorby sa vpisovala telesnosť napríklad prostredníctvom materstva, pričom Valcerová i svojím (vecným, ironickým) jazykom narúša tradičné predstavy o „ženskej" (emocionálnej) poézii, ma prekvapuje dvojveršie: „Reč samotného tela nie je rečou ženy, / milé feministky". Tieto slová vyznievajú nepatrične i vzhľadom na kontext básne, ktorú uzatvárajú.
Napriek demonštratívnej snahe o odstup od slasti, ktorú lyrická subjektka pripisuje sexuálnemu omylu cez internet, dané verše sú zaujímavé na čítanie cez feministickú prizmu už tým, že je v nich telesnosť ženy silne vpísaná: a je jedno, či ako vedomá deklarácia odstupu od tela alebo podvedomé predĺženie reálneho tela do „tela" textu.
Rovnako rušivé sú moralizátorské verše z oddielu Psí cyklus. Hoci sa vyznačujú humorným odstupom, ktorý je pre Valcerovú typický, chýba autentickejšie napojenie na hrdinkin osobný priestor, resp. nevydarene unikajú do abstrakcie a príliš priamočiaro sa prikláňajú na stranu tých „správnych" hodnôt. Knihu ako celok však vnímam pozitívne.
Anna Valcerová: Letný sneh. Vydal Pectus Košice.
