SME
Streda, 8. február, 2023 | Meniny má Zoja

Pyco: Som ako výpravca vlakov

Moderátor spomína, že keď sa rozhodoval či skúsiť SupeStar, rozhodovali aj peniaze: "Mal som vtedy na účte tri mesiace mínus 40-tisíc, hypotéku na krku a rádio ma živilo tak, že som si mohol kúpiť nanajvýš rožok s treskou.

(Zdroj: SME - Peter Žákovič)

Moderátor MARTIN „PYCO“ RAUSCH pôsobí dojmom pohodového človeka, ktorý netrpí poryvmi ega. V súkromí je rovnako prirodzený, len utiahnutejší. Hovorí, že si nikdy v živote márnomyseľne nepomyslel „ja som teda vážne dobrý“, a človek mu verí.

Moderátor musí byť trochu exhibicionista. V detstve ste boli introvert alebo extrovert?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Introvert, ale nie plachý, skôr taký samotársky typ. Som zo štyroch detí, tak som mal spoločnosť stále, žiadne súkromie. To človeka ovplyvní aj do dospelosti. Možnože keď si človek odžije život v tlupe, chce byť samostatným lovcom. Ale ja sa ani teraz za exhibicionistu nepovažujem. Som ako mnoho hudobníkov, ktorí sú utiahnutí doma a robia si hudbu, ale keď vyjdú na pódium, menia sa. Je to zvláštna schizofrénia.

Ako by ste sa charakterizovali ako moderátor?

SkryťVypnúť reklamu

Určite nie som bavič ani glosátor. Nemyslím si, že moderátor je nejaká veľmi dôležitá postava, pokiaľ nejde o jeho osobnostnú šou. Nemám pocit, že dokážem dianie v pravej chvíli chytiť a rozvíjať svojím smerom. Skôr komentujem a usmerňujem.

Byť tým, čo nenápadne ťahá nitky, tiež nie je elementárna vec.

Niektorí moderátori vedia vytvoriť vír zábavy, v strede ktorého stoja. Mne aj keby sa to náhodou podarilo, v tej chvíli zneistiem. Som ako výpravca, ktorý vypravuje vlaky. To je jeho úloha, nie zaujať, keď tam žiadne vlaky nie sú.

Mali ste nejakých moderátorských lektorov?

V rádiu sa nám vždy venoval niekto skúsenejší, napríklad Tibor Hlista, ale najvýraznejšia osobnosť pre mňa bola Eva Žilineková, žiačka Mikuláša Hubu, Viliama Záborského či Ctibora Filčíka, ktorá sa príprave moderátorov venuje profesionálne. Išla vždy priamo k veci. Od nej som sa naučil najviac a dodnes s ňou riešim mnohé problémy, napríklad keď zistím, že som moderoval zle.

Aký máte pocit, keď sledujete záznamy svojich výkonov?

SkryťVypnúť reklamu

Veľmi nerád sa na seba pozerám v spoločnosti niekoho iného, ale sám si takmer vždy pozriem, pre kontrolu. Je to, ako keď si človek umýva zuby alebo sa češe. Nemusí mať ten pohľad do zrkadla najradšej na svete, ale je to nevyhnutné. Všímam si, či som pohľadom načas kontaktoval každú kameru, ako som pôsobil vo chvíli, keď mi do slúchadla niečo hovoril režisér – to nemôže byť navonok vidno.

Ako ste prijali fakt, že ste sa stali celebritou?

Mne pri slova celebrita naskakuje husia koža.

Máte aj funkčný fanklub. Nehreje to vaše ego ani trochu?

Byť známy dáva človeku nové možnosti. Ľudia si ma pamätajú z veľkých programov a možno si na mňa niekto spomenie, keď bude hľadať spolupracovníka na nejaký zaujímavý projekt, napríklad hudobného dramaturga. Na popularite nefičím, lebo to je poľná tráva. Myslím, že v mojom živote sa toho za posledných päť rokov veľa nezmenilo. Byť známym uľahčuje komunikáciu s ľuďmi. Nevýhodou je, že nie všetci tí ľudia majú dobré úmysly.

Ako dnes vnímate svoj prerod na moderátorskú hviezdu?

SkryťVypnúť reklamu

Pôvodne som váhal, či ísť na konkurz do SuperStar. V Británii práve šiel druhý ročník Pop Idolu a tiež som krútil hlavou, ako môže nejaká šou vyprodukovať takéto hviezdy, ktoré naplnia na osem týždňov britský rebríček. Prišlo mi to ako genetické inžinierstvo. Ale na účte som mal tri mesiace mínus 40-tisíc, hypotéku na krku a rádio ma živilo tak, že som si mohol kúpiť nanajvýš rožok s treskou. Videl som to ako jednorazové riešenie všetkých finančných problémov. Napokon sa ukázalo, že to nebol nejaký ústupok. Keď si dnes pozriem prvú sériu SuperStar, mám zo svojich výkonov mierne tragický pocit, myslím, že nedostatok skúseností dosť cítiť. Som teda naozaj rád, keď ľudia dodnes hovoria, že sme boli dobrí.

Takže „rýchlené hviezdy“ či „produkty genetického inžinierstva“ nepokazili trh?

SkryťVypnúť reklamu

Naopak, ozdravili ho. Ukázalo sa, že aj zo dňa na deň sa dá urobiť niečo nové a ostatní musia nejako reagovať. U bežných poslucháčov sa určite oživil záujem o slovenskú hudbu.



Na Eurovision Song Contest, ktorý ste moderovali, sa zniesla vlna kritiky od médií aj poslucháčov. Ako ju hodnotíte vy?

Povedal som si, že Eurovízia pre mňa splní účel, keď tam nájdem aspoň tri pesničky, ktoré sa mi budú páčiť a ktoré by za iných okolností nemali šancu dostať sa medzi ľudí. To sa stalo. Je jasné, že keď sa vypíše verejná súťaž, budú tam aj amatérske, aj patetické veci, ale to medzi tým bude dostatočne pestré na to, aby si pár hudobníkov aspoň trochu pomohlo. Bol to priestor, ktorý sa dal nejako využiť. Keby som bol hudobník a mal kapelu, určite by som sa prihlásil a dnes by som to neľutoval.

Začínali ste ako píšuci redaktor, dnes je písanie vďaka blogom v móde, nikdy vás nelákalo vyjadrovať sa písaným textom?

SkryťVypnúť reklamu

Keď ešte existoval internetový magazín 5D, písal som recenzie albumov. Bavilo ma to, vtedy bola aj iná doba, ľudia sa ťažšie dostávali k hudbe a informáciám o hudbe. Internet ešte nebol taký ako dnes. Dnes sa už na internete dá nájsť všetko.

Dajú sa nájsť informácie, ale názory akoby sa vytratili. A spolu s nimi autority, ktoré keď niečo pochvália, je to pre istú skupinu odporúčanie. Na Slovensku napríklad takmer úplne chýbajú.

Na britských magazínoch New Musical Express alebo Q som si vždy vážil publicistov, ktorí boli pre mňa takou zárukou kvality, že keď niečomu dali päť hviezdičiek, mohol som si to bez obáv kúpiť. U nás na počet obyvateľov vyprodukujeme, myslím, dosť hudby, ale zrkadlo chýba. Od publicistiky cez programy po možnosť prezentovať sa. V Česku je to iné, už len odovzdávanie cien Anděl je dôstojné a cítiť z toho veľkú váhu.

Medzi vaše posledné aktivity patrí hudobná dramaturgia Shakespearovej hry Richard III. a seriálu Rádio. Aké je byť hudobným dramaturgom?

SkryťVypnúť reklamu

Baví ma to asi najviac zo všetkých mojich aktivít. Ten Shakespeare je alternatívnejšie, modernejšie poňatý, tak sme aj vyrábali veľa všelijakých zvukov a ruchov. Neviem hrať na žiadnom hudobnom nástroji, tak mi ostávajú ruchy. Vytvárali sme atmosféru a použil som aj pesničky, alebo som robil ich mixy, zmiešal som napríkald Marlene Dietrich s Prodigy.

A čo seriál Rádio, kde vyberáte hudbu?

Snažím sa urobiť to čo najreálnejšie. Musí tam byť tok hudby, ktorá rádio nejako definuje. Je to „brutálny záhul“ na čas, jeden diel má 40 minút, najprv si ho pozriem celý, potom si ho zastavujem po každej minúte, aby som si v tom urobil poriadok, vyberám najvhodnejšie z toho, čo som si predvybral, to je samo osebe jedna noc alebo deň, a potom idem do strižne, kde s jedným dielom strávim asi päť až šesť hodín. Takže jeden diel je skoro dva dni čistej roboty. Možno by sa dal ten čas ušetriť, napríklad nevymýšľať rôzne skryté odkazy pre pozornejších divákov, ale potom by som mal výčitky, že som to odflinkal.

Ľudia vo vašej branži sú od rána do večera v kolotoči. Aj vy sa zúčastňujete na týchto pretekoch?

SkryťVypnúť reklamu

Mám veľmi rád pokoj. Vždy som zobral nejakú prácu a potom som si oddýchol, kým som zobral ďalšiu. Ale posledné tri mesiace cítim, že som to prehnal. Divadlo, seriál Rádio, skúšky kostýmov na horor Fabrika smrti, musím sa učiť scenár, medzitým sa bavíme o Let’s Dance 3 - aktivity idú paralelne a ťažko sa mi myslenie prepína z jednej do druhej. Pozriem do zrkadla a nespoznávam sa, kamaráti ma posledné dva mesiace volajú na pivo alebo zahrať si poker úplne márne. To nie je zdravé.

Ako vyzerajú práce na Fabrike smrti? Nemáte obavu postaviť sa vedľa profesionálnych hercov?

Teším sa na to. V pondelok ideme nakrúcať prvé zábery do Tatier. Je to pôvodný slovenský béčkový horor. Skupinku ľudí postupne vyvražďuje psychopatický vrah. Vyvražďovať niekoho v Tatrách a baviť sa pritom po slovensky – to sme ešte nevideli. Mám väčšie obavy, ako keď idem niečo moderovať, ale moja existencia a aktuálny pocit sa vždy odvíjajú od okolia. Fabrika smrti má veľmi príjemný, kamarátsky kolektív a všetci ma prijali aj s mojimi obavami. Na tom staviam aspoň chabú istotu.

Už je známe, že moderovať Let’s Dance 3 budete so Zuzanou Fialovou. Ste pripravený na jej temperament a svojský spôsob sebaprezentácie?

SkryťVypnúť reklamu

Na spoluprácu so Zuzanou sa teším, pretože to pre mňa bude niečo celkom iné a nové. Zuzana je osobnosť a v tomto našom slovenskom šoubiznise úspešne „hrá divu“, pričom ide o mne sympatickú iróniu. Som presvedčený, že si túto povesť zachová aj v Let's Dance 3 a využije devízu toho, že prvé kolo sama vyhrala a druhé hodnotila ako porotkyňa. Už aj v tom je jedinečná.

Neláka vás mať rozhlasovú reláciu? Vaši kolegovia vrátane Adely Banášovej majú stále čulé rozhlasové aktivity.

To všetko sú moderátori. Ja som bol vždy moderujúci hudobný redaktor. Okrem Rádia FM momentálne nie je nikde hudobný dramaturg, ktorý by mal aj svoj program. Situácia je dnes taká, že štyri rádiá sa bijú o hlavný koláč a hrajú to isté, hudbu, ktorá ma ako poslucháča vôbec nezaujíma. Myslím, že by som nemal ani pre koho robiť. Aj prieskumy, kde ľuďom púšťajú pesničky, je chorý systém. Na nové sa zvyká ťažšie a ľuďom sa v prieskume najviac páčia pesničky, ktoré akoby už niekde počuli. Takto sa dostávame k tomu, že rádiá hrajú akoby jednu pesničku a nemôže prísť nič, čo by človeka zaujalo. Keď dieťa vychovávaš tak, že mu dávaš len hranolčeky, tatársku, chlieb a maslo, nebude vedieť, že existuje losos, a keď ho raz dostane na stôl, odmietne ho. Nemyslím si, že rádio musí vzdelávať, ale dnes neprináša ani moment objavovania niečoho nového ako kedysi – teraz hovorím o hudbe, pre mňa bolo rádio vždy predovšetkým o hudbe.

Na súkromných rozhlasových staniciach už nenájdeme osobnosti – kedysi mali relácie Richard Müller, Jaro Filip či Janko Lehotský.

SkryťVypnúť reklamu

Možno je to vekom alebo nejakou osobnostnou krízou, ale nemám pocit, že v generáciách, čo prišli po nich, je osobnosť ich formátu, ktorá by mi mohla otvoriť dvere a okná. Nechcem nikomu krivdiť, sú tu dobrí zaujímaví hudobníci a projekty, ale veľké osobnosti akoby sa vytratili.

Koľko máte doma cédečiek?

Jednu plnú stenu a potom ešte v spálni asi desať políc.

Na internetovej stránke Markízy máte v profile uvedené, že máte najradšej mainstreamovú, teda strednoprúdovú hudbu. Naozaj?

To je typické mediálne skreslenie. Asi pred troma rokmi sa ma nejaký novinár pýtal, čo si myslím o strednoprúdovej hudbe. Ja som povedal, že ju registrujem a do istej miery ju mám rád, aj keď počúvam niečo úplne iné. A povedal som, že uznávam, ak niekto dokáže urobiť zapamätateľný celosvetový hit, pesničku, ktorá funguje v akomkoľvek aranžmáne a s akýmkoľvek spevákom. No a potom si to niekto iný prečítal a usúdil, že mám najradšej stredný prúd. Podobne to bolo s mojím vzťahom ku Grécku. Niežeby som nemal Grécko rád, ale niekto si to prečítal a urobil z toho nejakú obsesiu Gréckom. To je tá mediálna realita.

Je o vás známe, že ste vášnivý kuchár. Čo je pre vás v kuchyni najdôležitejšie?

SkryťVypnúť reklamu

To, čo je v chladničke, suroviny. Ich nákup chce čas, čo je momentálne problém. Nakupujem ich strašne rád. Aj keby som robil niečo oveľa dôležitejšie, ako je moderovanie a bol som nejaká veľavážená osoba, nikdy by som si od nikoho nenechal nakúpiť suroviny. Je pre mňa podstatné, aby som si sám v hypermarketoch povyberal, čo chcem kúpiť. Veľmi rád chodím na trh podporiť našich pestovateľov, tie babky sú skvelé, veľmi sa snažia. Potom si to všetko donesiem domov, urobím si systém a naplánujem, čo budem kedy variť. To by som si neodpustil nikdy nikde. Ak niekam cestujem, vyhľadávam hostely, kde si môžem sám pripravovať jedlá. Keď som v zahraničí, rád chodím do reštaurácií spoznávať miestnu kuchyňu, ale rovnako rád aj sám varím, v poľných podmienkach sa často musím vynájsť s jedným hrncom.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka
  2. Nový diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  3. Európu sužuje chrípka nebývalých rozmerov. Ako sa chrániť?
  4. INDEX: Prečo stále nemáme diaľnicu do Košíc
  5. Vyšlo februárové Doma v záhrade
  6. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu
  7. Turisti ešte v Egypte neobjavili veľa miest, hovorí delegátka
  8. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model
  1. Chýbajúce zuby? Toto je trvácne riešenie, ktoré nebolí
  2. Na bezpečnom internete záleží
  3. Ako vyzerá inteligentný bytový dom? Tajomstvo je v technológiách
  4. Podporujme imunitu aj vysokočistým beta glukánom
  5. Môjobchod posilňuje svoju pozíciu v Košickom kraji
  6. Európu sužuje chrípka nebývalých rozmerov. Ako sa chrániť?
  7. Nový diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  8. O2 predstavilo novú generáciu O2 Paušálov
  1. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť? 9 995
  2. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu 3 643
  3. Dodajte vašej pokožke šťavu 3 260
  4. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery 1 044
  5. Chýbajúce zuby? Toto je trvácne riešenie, ktoré nebolí 931
  6. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model 642
  7. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to 581
  8. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka 564
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Lesné škôlky vychádzajú z toho, že že príroda je po náručí rodiča druhým najlepším miestom na rast a rozvoj dieťaťa.

Súkromné materské a základné školy by mali mať výnimku zo zákazu štátnej pomoci.


6. feb
John Boyne: Komnata ozvien (prel O. Havrila, Slovart 2022).

Nový román Johna Boylea vychádza z hrozieb súčasnosti.


1. feb
ZUZANA KEPPLOVÁ.

Obedy zadarmo sa vrátili hanebným spôsobom. Ale to už poznáme.


59m

Vojna na Ukrajine pokračuje.


a 5 ďalší 3 h

Blogy SME

  1. Roman Kebísek: Ostrolúcka písala o Štúrovi ako orlovi a o sebe ako lastovičke
  2. Katarína Chudá: Floriografia: tajné symboly a odkazy v maľbách
  3. Ľuboš Vodička: O Ivančiciach na Morave a (nielen) o ich slávnych rodákoch
  4. Ľuboš Vodička: Kam v Budapešti, keď prší? Koller Art Gallery
  5. Milan Buno: Ktorú z týchto TOP 15 kníh roku 2022 máte doma alebo ste čítali?
  6. Milan Buno: 7 knižných tipov: 33 skutočných príbehov, ktoré vás nabijú energiou a nádejou
  7. Katarína Chudá: Niko Pirosmani: ťažký osud geniálneho umelca
  8. Katarína Chudá: Vrah so schizofréniou kresliaci víly: Viktoriánske maľby víl
  1. Peter Sarkocy: 4 dôvody prečo by som si už nekúpil Škodu Enyaq 29 907
  2. Štefan Vrátny: Pohľad zvonku na Budajove vzťahy s ŠtB 17 523
  3. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť Vb - bludy a klamstvá) 8 734
  4. Richard Sulík: Ako sme vyriešili najväčší problém tejto krajiny a teraz ponúkame reštart 8 537
  5. Jana Melišová: Vdýchava drevu nový život a dušu 4 605
  6. Rastislav Jusko: Krvavá minulosť komunistickej prokuratúry. Je nám súdené prežiť ju znova? 3 484
  7. Igor André: Dve poznámky ku „rómskemu Kanaánu“ vo Veľkej Británii 2 505
  8. Ľudmila Križanovská: Veľká Británia a USA sú najväčšie zlo na svete 2 501
  1. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Východniarom tu čas beží rýchlejšie
  2. Jiří Ščobák: Bude rok 2023 na Slovensku ekonomicky príjemný? Aká bude inflácia na konci roka?
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 56. - Arktída - Edmund Hillary, Neil Armstrong a ich výlet na severný pól (1985)
  4. Martina Hilbertová: Keď prišla na Slovensko, nechcela žiť. Pomohlo jej divadlo
  5. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  7. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
SkryťZatvoriť reklamu