BRATISLAVA. Len pár dní pred 53. narodeninami zomrel v nedeľu v Prešove básnik, historik a podpredseda Spolku slovenských spisovateľov Michal Otčenáš. Posledná rozlúčka bude na hlavnom cintoríne v Prešove vo štvrtok 9. apríla o 11:00. Informoval o tom tajomník Spolku slovenských spisovateľov Pavol Janík.
Michal Otčenáš, rodák z Liptovského Mikuláša - Palúdzky vyrastal v Štrbe. Po absolvovaní gymnázia v Poprade, ho štúdium histórie a filozofie priviedlo na Filozofickú fakultu (FF) Univerzity P. J. Šafárika do Prešova. Vyučoval na Katedre slovenských dejín a archívnictva FF Prešovskej univerzity (PU). Niekoľko rokov túto katedru viedol, kým nastúpil do funkcie prodekana FF PU.
Mal za sebou vyše 900 publikačných jednotiek. Pred dvoma desaťročiami sa predstavil básnickou prvotinou Strminy (1983), ďalej sa však venoval histórii. Vydal viacero závažných vedeckých diel vrátane Periodizácie svetových a slovenských dejín. Až v roku 2002 opäť vyšla jeho zbierka básní Štrbské srdce, kde zachytáva plynutie času a konfrontuje detské zážitky a pocity s časom dozrievania a starnutia. Knihu ocenili slovenskí kritici i básnici, napríklad Milan Rúfus. Svoj vzťah k Tatrám dokázal vyjadriť aktuálnym jazykom a lyricky efektívnou rečou.
Básnik ako historik bol srdcom zakorenený predovšetkým v tradícii a v rodisku. K jeho stáliciam patrili prírodné živly, okrem zeme, vody, ohňa a vzduchu sa v autorových básňach objavuje aj motív klonovania. Okrem studní, jazier, búrok, jaskýň a zaniknutých osád sa v autorovej obrazotvornosti objavujú aj inšpirácie mestským prostredím počnúc Prešovom, Bardejovom či Liptovským Mikulášom cez Piešťany, Prahu, Kyjev, Debrecín, petrohradskú Ermitáž až po newyorský Manhattan.
Ako historik sa zaoberal vývinom slovenského historického myslenia, dejinami slovenskej historiografie v 19. a 20. storočí, slovenskými dejinami v 19. a 20. storočí.
