Keď do Československa vtrhli vojská Varšavskej zmluvy, občania boli v šoku. Tomu, čo sa vlastne deje, mnohí nemohli uveriť. Boli aj takí, ktorí najprv tanky a transportéry pokladali za atrapy.
Obyvatelia jedného českého mestečka však museli byť zmätení dvojnásobne. Na cestách tanky stretávali každý deň, Američania tam nakrúcali vojnový film.
Pivo pre okupantovLepšie kulisy pre augustové udalosti roku 1968 si sotva možno predstaviť - a preto do nich Vladimír Drha zasadil svoje Anglické jahody. Je leto, mestečko je ospalé. Pomaly, akoby ospalo sa rozbieha aj príbeh. Párkrát sa stane, že farby obrazu plynulo zosivejú, a my vidíme zrnitý materiál z archívov. Zmätok, pouličné boje, plagáty vylepené na múroch.
Ako rôzne občania v prvých chvíľach okupácie reagovali, Anglické jahody naozaj ukazujú. Podaktorí rezignovali, iní boli nenávistní, odhodlaní alebo zmätení. Prípadne ironickí, ako hlavný hrdina filmu Tomáš. Iní by okupantom na stráži nedarovali slanú vodu, on im podstrčí orosené pollitre, hoci práve oni mu prekazili plány emigrovať.
Nervóznejší ako on sú Tomášovi rodičia. Jeden tŕpne uchom prilepený k rádiu, druhý nakupuje zásoby.
Do toho sa ešte pripletie zbeh z Červenej armády, od miestnych žiada pomoc. Posolstvo je jasné - krajiny sú v konflikte, ale bežní ľudia si k sebe cestu nájdu. Trochu ako v Kukučke Alexandra Rogožkina.
V Anglických jahodách je trochu z Miloša Formana a českých komédií zo 60. rokov a sú tu aj tragické udalosti, najmä jedna zbytočná smrť. Perfekcionizmom dýchajú výprava a kostýmy, na tie sa Hřebejkove Pelíšky nechytajú. Čo je podozrivé, je hudba, k obrazu znie pričasto.
Možnosti sú dve - nostalgické pesničky nás majú navnadiť, aby sme si kúpili soundtrack, alebo nimi filmári niečo zakrývajú. Napríklad slabiny príbehu.
Jahody sú bez šťavyNeprekáža, že dej nemá jednoznačný koniec, veď bez konca sa zdal byť aj pobyt „spriatelených" vojsk samotný. Príbeh je však pridlhý. Ďalším problémom sú herci. Z geta známych tvárí chcel tvrdohlavý Drha vykročiť, a tak oslovil tých neskúsených. Na výsledku to vidieť. Ich postavy pôsobia, akoby medzi zábermi vegetovali a do dialógu skočili až vtedy, ak sa nich uprie kamera.
Sú filmy, do ktorých vojaci na tankoch vpadli doslova, napríklad Zbehovia a pútnici Juraja Jakubiska. Iní filmári v auguste 1968 vyšli s kamerou do ulíc a materiály zostrihali po rokoch, ako Jan Němec s filmom Holka Ferrari Dino. Po nežnej revolúcii využilo augustové udalosti ako kulisu viacero snímiek, za všetky spomenuté Pelíšky Jana Hřebejka.
O roku 1968 chcel ostrieľaný šesťdesiatnik Vladimír Drha vypovedať inak, ako to v českých filmoch bývalo doteraz. Dôkladnejšie a s dôrazom na každodennosť. Nevyšlo to, škoda. Anglické jahody nie sú šťavnaté, len rozvláčne a vlastne zbytočné.
Recenzia / film
Anglické jahody, Česká republika, 114 minút.
Réžia: Vladimír Drha.
Námet, scenár: Martin Šafránek, strih: Boris Machytka, hudba: Tomáš Klus.
Hrajú: Alexej Bardukov, Ivan Lupták, Marie Štípková, Viktor Preiss, Pavla Tomicová, Nina Divíšková, Richard Zevel, Vladimír Brabec a další.
Slovenská premiéra: 2 apríla 2009
