Život Leva Nikojaleviča Tolstého by vydal aspoň na taký hrubý román, aké sám písal. Český dramatik žijúci v Amerike Jan Novák ponúka niekoľko krátkych strihov z konca jeho života, oveľa viac sa v divadle zachytiť ani nedá. Spoločnou niťou vybraných situácií je boj o dedičstvo - symbolické i to reálne. Konflikt ideí a peňazí je večnou témou.
Novák neexperimentoval s divadelnou formou, nevyhol sa ani replikám, ktoré museli divákovi umelo dovysvetľovať fakty. Jeho text ale dokázal inteligentným nadhľadom a vtipom rozkryť najvýraznejšie protirečenia spisovateľovho života a myslenia.
Klipovitá štruktúra dodáva hre dynamiku, neuľahčila však život inscenátorom, ktorí v Astorke nemajú na pomoc takmer nijakú divadelnú technológiu. Prestavieb scény je teda nemálo.
Predstaviteľovi Tolstého Vladovi Černému urobil Juraj Steiner vynikajúcu masku, ale netreba sa dať ňou pomýliť. Herec sa neponáral do prílišného psychologizovania, neupadá do pátosu, s postavou skôr polemizuje, ironicky sa pohráva s jej nedostatkami. Zo stanislavského metódy vciťovania si inscenátori v jednej chvíli celkom otvorene vystrelili.
V postave pragmatickej manželky Sofie alternujú Anna Šišková a Szidi Tóbiás, Anna Šišková jej dodala nehu i tragiku. Peter Šimun odolal pokušeniu predostrieť postavu Tolstého prívrženca Vladimíra Čertkova jednofarebne. Limity hereckého štýlu sa miestami ukázali v postavách Tolstojových detí, ktorých príbehy zostali v texte len naznačené.
Astorkárske herectvo je skôr groteskné, škoda len, že niektoré gagy - napríklad padanie zo stoličky v kritických okamihoch - pôsobili až priveľmi vykalkulovane, divadelný potenciál iných zas zostal nevyužitý. Emočne vypäté scény - napríklad smrť dcéry Máše, či Tolstého pohreb, by si možno žiadali viac priestoru na doznenie, ale isté kompromisy boli nutné v záujme úmernej dĺžky predstavenia.
Kostýmy Petra Čaneckého sa elegantne pohrávajú s detailmi v prevažujúcej sivej farbe, scéna Jaroslava Valeka vyťažila so stiesneného priestoru, čo sa dalo.
Astorkárska verzia svojím Tolstojom možno diváka nedojme, jeho príbeh sa však prezentuje zábavným i poučným spôsobom, s úprimnosťou a bez moralizovania. Inscenácia nesie výrazný rukopis režiséra Romana Poláka, ktorému sa ňou podarilo položiť provokatívne otázky o zmysle umenia a života, o ideáloch, ale aj pokrytectve a slabostiach pri ich napĺňaní.
Recenzia / divadlo
Divadlo Astorka Korzo ’90, Jan Novák: Tolstoj a peniaze
Preklad: Peter Kerlik
Dramaturgia: Andrea Dömeová. Scéna: Jaroslav Valek. Kostýmy: Peter Čanecký
Réžia: Roman Polák
Hrajú: Vlado Černý, Anna Šišková / Szidi Tóbiás, Petra Vajdová, Róbert Jakab a ďalší.
Autor clanku
