SME

Steven Soderbergh: Byrokrat Che nebol šťastný

Oscarový režisér hovorí o nakrúcaní filmov o Che Guevarovi.

Steven Soderbergh pri nakrúcaní pochopil, prečo sa Che Guevara potreboval do džungle vrátiť.Steven Soderbergh pri nakrúcaní pochopil, prečo sa Che Guevara potreboval do džungle vrátiť. (Zdroj: SPI INTERNATIONAL)

Mal dvadsaťšesť rokov, v rukách držal Zlatú palmu za film Sex, lži a video. Tlieskajúce hľadisko na festivale v Cannes vtedy nadobudlo pocit, že americký film znovu ožil. Neskôr prišiel Oscar, veľký komerčný úspech, aj oddanosť hereckých hviezd. A on svoje postavenie využil: raz nakrúti niečo zábavné, raz zase niečo experimentálnejšie a angažovanejšie.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Teraz ho tu máme s dvojdielnym príbehom o Che Guevarovi. V kinách je už prvá časť z Kuby, volá sa Che: Revolúcia. V druhej časti Che: Guerrilla rozpráva o revolúcii v Bolívii, tú uvidíme neskôr. Obe sú výsledkom sedemročnej prípravy, dlhých úvah a veľkého filmárskeho talentu.

SkryťVypnúť reklamu

Je teda naozaj zvláštne počuť, ako v Los Angeles zvoní jeho telefón. A ešte zvláštnejšie je počuť, ako sa v ňom ozve aj hlas: STEVEN SODERBERGH? To som ja!

Na záver druhej časti sa Che ocitne úplne sám. Keď sa blíži bolívijská armáda, niet okolo nikoho, kto by mu pomohol utiecť. Hodil sa taký koniec k jeho životu?

„Súhlasím, je to zvláštny koniec, ale tak nám to vyrozprával jeden jeho spolubojovník. Aj Benicio del Toro, aj ja sme boli z tej scény nervózni. Postupovali sme od konca dopredu, lebo herci si nechali narásť vlasy a strihali si ich postupne, a túto scénu sme nakrúcali úplne prvú. Výhodou bolo, že po desiatich dňoch sme mali hotový koniec filmu, mohol som sa naň pozrieť a ukázať Beniciovi. Povedal som mu: Pozri sa, mne sa zdá, že to bude fungovať. Už len aby sme vydržali ďalšie štyri mesiace!"

SkryťVypnúť reklamu

Keď Che Guevarovo telo odnáša z bolívijskej džungle helikoptéra, prizerá sa na to skupina sedliakov. Nezdá sa, že by im za ním bolo smutno, skôr sa pozerajú na odchod vraha. Kedy teda vznikla legenda o veľkom revolucionárovi?

„V Bolívii to tak skoro asi nebolo, povedal by som, že tam prišiel o štyridsať rokov skôr. Až potom si tam za prezidenta zvolili Moralesa, prvého domorodca v histórii. A ten vo svojom prvom prezidentskom prejave hovoril práve o Che Guevarovi..."

Prečo si myslíte, že prišiel skoro?

„Bol netrpezlivý a nechcelo sa mu čakať na ideálne podmienky. Bolívijčania však nerozumeli tomu, čo navrhoval. Na Kube to bolo inak. Fidel už bol slávny, keď začal viesť revolúciu. Aj Bolívijčania by potrebovali lídra, ktorého by poznali po mene - Che Guevarovým rebelantom neverili. Napokon, pôvodne som chcel robiť len jeden film o tom, ako Che prišiel do Bolívie. Čoskoro som si však uvedomil, že bez rozprávania o Kube by taký film nebol zrozumiteľný, lebo na Kube sa stal vlastne zázrak. Všetko, čo mohlo vyjsť, vyšlo. A Che uveril, že ten zázrak príde znovu."

SkryťVypnúť reklamu

Váš Che nie je excentrická osobnosť, neukazujete ho vo veľkolepých chvíľach, jeho príbeh skladáte z drobných, každodenných detailov. Prečo ste si vybrali takú cestu?

„Keby som ukázal iba zásadné udalosti, z filmu by bola socha. Hľadal som teda drobné príbehy, niečo, čo by z Che Guevaru spravilo človeka, čo by ho definovalo ako partizána. Napokon, keď sme chodili po svete a zbierali informácie, jeden jeho spolubojovník nám povedal: My sme nebojovali sústavne. Popritom sme sa aj vzdelávali, učili sa písať a čítať, museli sme si vedieť sami navariť. Náš život nebol len o držaní zbrane, za tým boli aj nejaké idey!"

Pritom sa nezdá, že by bol Che družný. Keď sa nejaká skupinka zabáva, Che vtedy číta knihu alebo si čosi píše. Nepovažoval snáď kamarátske vzťahy počas vojny za dôležité?

SkryťVypnúť reklamu

„V rozhovoroch som sa dozvedel, že nebolo ľahké sa k nemu priblížiť, že si držal odstup. Najprv to bolo asi tým, že pochádzal z Argentíny a medzi Kubáncami sa cítil trochu nesvoj. A neskôr, keď už mal v revolučnom boji väčšiu zodpovednosť, držal sa bokom preto, že už bol v pozícii autority. Pritom nebol typom lídra, ktorý by od iných žiadal to, čo sám nechce urobiť. Aj keď bol šéfom oddielu, stále si plnil bežné úlohy, napríklad v kuchyni."

Che si plnil aj úlohy doktora, neustále niekoho zraneného ošetroval. Zároveň však neváhal zastreliť človeka, ak s ním nesúhlasil. Ako to ide dokopy?

„Myslel si, že vojenské súdy a popravy sú nevyhnutným politickým aktom. Vo svojej mysli ich dokázal oddeliť od toho, čo sa naučil a ctil ako lekár. Predpokladám, že to vyplynulo aj z jeho skúsenosti z polovice päťdesiatych rokov, keď Spojené štáty agresívne zasiahli do volieb v Guatemale. S Fidelom si teda povedali, že radšej urobia zopár chýb, zabijú niekoľko ľudí, ktorí sú možno nevinní - akoby mali riskovať, že ich revolúciu niekto zvráti."

SkryťVypnúť reklamu

Takže skúsenosť s krvavým obdobím po kubánskej revolúcii ho neovplyvnila ani nezmenila? Bol pri tom, keď sa popravovalo.

„Nie, nijako ho to nezmenilo. Che nemal žiadne výčitky, nikdy sa za zabíjanie neospravedlnil. Vravel: Toto je bitka na život a na smrť. Popravovali sme, a budeme popravovať! To patrilo k jeho povahe."

Viete si predstaviť, že by ste pre nejakú ideu bojovali na život a na smrť?

„Nie. A ak, tak iba v sebaobrane. Je ozaj nezvyčajné, keď niekto riskuje a bojuje za nejakú politickú ideu, ak sa snaží ovplyvniť životy iných ľudí, hoci ich vôbec nepozná. Keď si tak spomínam, ja som sa do ohrozenia života vystavil jedine pri nakrúcaní, keď som mal v ruke kameru a visel z helikoptéry."

Tentoraz ste takmer celé nakrúcanie strávili v džungli. Ako sa tam dá prežiť?

SkryťVypnúť reklamu

„Mne sa tam mimoriadne páčilo! Nakrúcanie bolo, samozrejme, veľmi ťažké. Ale byť v strede ničoho, ďaleko od civilizácie, kde nefungujú ani telefóny, to bol silný zážitok. Bolo to odľahlé miesto, najprv sme tam museli ísť veľmi dlho autom, potom veľmi dlho pešo - a bolo cítiť, že je tam čosi veľmi čisté, jednoduché. Úplne chápem, prečo sa práve tam, do džungle, potreboval Che vrátiť. Stál som tam, pozeral sa dokola, prechádzal po tvárach hercov a myslel na to, aký som šťastný, že som práve tu a s takou témou."

Pracovali ste s hispánskym štábom. Ako sa vám režíroval? Cítili ste v ňom spoločenstvo, ktoré spomínal aj Che?

„Cítil. Pred nakrúcaním som sa mu prihovoril, mal som taký menší prejav. Snažil som sa im vysvetliť, aké ťažké nakrúcanie to bude a že sa o nich nebudem môcť starať. Inokedy, pri jednoduchšom type filmu, sa môžem s hercami rozprávať trochu viac, o postavách, aj o scénach. Ale tentoraz som naozaj nemal čas. Povedal som im: Možno sa ocitnete v ťažkých chvíľach, možno nebudete vládať viac. Skúste si však v tej chvíli predstaviť, aké ťažké to muselo byť pre skutočných ľudí! Vravel som im, aby sa cítili šťastní a privilegovaní, že môžu práve tento príbeh rozprávať. A oni boli naozaj skvelí. Videl som, že sa zomkli a stali skupinou."

SkryťVypnúť reklamu

Boli hrdí, že hrajú veľké, hoci nie bezchybné historické postavy?

„Viete, väčšinou sa takéto veľké filmy robia s tromi, štyrmi bielymi hrdinami a hovorí sa v nich po anglicky. Bolívijčania, Španieli, Portoričania, či Mexičania boli preto veľmi hrdí, že sú vo veľkom filme a že v ňom môžu hovoriť po španielsky."

V Prahe som rok po revolúcii nakrúcal film Kafka. Rozprával som sa s miestnymi a pýtal sa ich, čo si o tom všetkom myslia. Bol som prekvapený. Až päťdesiat percent z nich nemalo jednoznačnú odpoveď.

Na začiatku prvej časti sa americká novinárka Che Guevaru pýta, aký je odkaz kubánskej revolúcie. Vedeli by ste na jej otázku odpovedať dnes, takmer päťdesiat rokov po?

„Neviem, či sa dá taká odpoveď nájsť. Idey kubánskej revolúcie sa zmenili hneď niekoľko týždňov po prevzatí moci. Zaplietli sa do toho kroky americkej vlády, potom aj Sovietskeho zväzu. No a napokon, sám Fidel je komplikovanou osobou. My sme na Kubu prišli niekoľkokrát a postrehol som, že tam žijú veľmi bystrí a talentovaní ľudia, bohužiaľ, nemajú príležitosť na to, aby sa prejavili."

SkryťVypnúť reklamu

Možno si aj želajú, aby už Fidela Castra nebolo.

„Ach, to je ťažké povedať. Koľko máte rokov?"

Tridsaťdva.

„Tak to ste boli ešte veľmi mladá v čase zamatovej revolúcie. Ja som v Prahe nakrúcal film Kafka, ani nie rok po nej. Rozprával som sa s miestnymi a pýtal sa ich, čo si o tom všetkom myslia. Bol som prekvapený. Až päťdesiat percent z nich nemalo jednoznačnú odpoveď. Nevedeli, čo vlastne cítia, mnohí ani neboli šťastní. Pochopili, že sloboda si aj čosi vyžaduje. Povedali mi, vieš, neboli sme zvyknutí myslieť na zajtrajšok, a teraz naň myslieť musíme. Jednoducho, nemali chuť prevziať zodpovednosť za svoje voľby, tá možnosť im komplikovala život. Niečo také sa dá možno povedať aj o Kube. Čokoľvek si o nej môžete myslieť, ju možno predstava o zmene straší. Ani ja by som nechcel, aby sa tam niektoré veci zmenili."

SkryťVypnúť reklamu

Napríklad?

„Samozrejme, myslím si, že ekonomické embargo je nezmyslom, už dávno ho Spojené štáty mali odvolať a je choré, že to ešte nespravili. Bez toho asi veľká zmena nepríde. Ale viete, čo sa stáva, keď sa niekde zjavia veľké peniaze. Prídu veľké spoločnosti, začnú stavať, skupovať, budovať. Miestnu kultúru to môže zadusiť, a na to by som sa nerád pozeral."

Pred nakrúcaním ste sa snažili stretnúť ľudí, čo Che Guevaru poznali. Čo by ste sa spýtali Fidela, keby ste stretli aj jeho?

„Mal som pripravených veľmi veľa otázok."

Myslíte si, že by odpovedal úprimne?

„Myslím si, že áno, pretože som sa nechcel pýtať na politické veci, mal som skôr pripravené tak trochu psychologické otázky. Spýtal by som sa ho napríklad toto: Fidel, sedíte na večeri spolu s desiatimi ľuďmi. Zrazu jeden z nich povie čosi, čo vám pripomenie vtip. Ale viete pritom, že sedem ľudí už ten vtip počulo. Vyrozprávali by ste ho aj tak?"

SkryťVypnúť reklamu

A čo Che Guevara? Už ste o ňom nakrútili dva filmy, zostalo vám o ňom ešte nejaké nepreniknuteľné tajomstvo?

„Ja viem, nakrútiť naraz dva filmy, to je dosť nezvyčajná cesta, ale zdala sa byť jediná. Aj keď to znie divne, bola to najkratšia verzia, ktorá by mala zmysel."

Na Slovensku ich neuvidíme spolu, hoci obe časti na seba navzájom odkazujú.

„Veru tak, sú ako zrkadlo, ako ozvena, ktorá sa šíri oboma smermi. V oboch filmoch sú spoločné scény, ale s odlišným výsledkom."

Je zaujímavé vidieť, ako Che Guevara prijme do svojej bolívijskej družiny šestnásťročných chlapcov. Povie im, že šestnásťročný človek už väčšinou vie, čo chce v živote robiť. Pritom v prvej časti na Kube...

„Áno, na Kube posielal šestnásťročných chlapcov domov, pretože sú vraj mladí... Viete, čo je zaujímavé? Spojené štáty sú jedinou krajinou, kde sa dajú oba filmy vidieť naraz. A funguje to lepšie ako v krajinách, kde ich rozdelili. Ľudia chcú mať Kubu a Bolíviu vedľa seba."

SkryťVypnúť reklamu

Keď sa teraz v nejakých novinách objaví o Che Guevarovi nejaký článok, máte ešte záujem si ho prečítať?

„Myslím si, že som prečítal všetko dostupné, sám Che toho napísal veľa, písaným slovom sa vedel vyjadrovať výborne. Skôr ma frustruje, že som niektoré časti jeho života musel vynechať."

Ktoré to boli?

„Che mal napríklad jeden zaujímavý prejav v Alžírsku, kritizoval v ňom Rusov. Keď sa vrátil na Kubu, vítal ho rozzúrený Fidel. Prosil ho, aby sa už radšej nevyjadroval verejne, alebo, aby sa s ním aspoň poradil. Myslím si, že práve vtedy Che Guevarovi povedal: Musíš si konečne upresniť, čo chceš v živote robiť, pretože je zrejmé, že nie si politik a v úlohe kubánskeho byrokrata nemôžeš byť šťastný! A Che si vtedy zrejme uvedomil, že chce a musí revolúciu preniesť aj inde. Šiel do Konga, v Prahe potom o tejto skúsenosti napísal dlhú esej a rozhodol sa, že to ešte skúsi v Bolívii. Takže, ja som chcel vlastne nakrútiť naraz tri filmy, ale na to už som nenašiel dosť peňazí."

SkryťVypnúť reklamu

Naozaj to bolo len pre peniaze?

„No, samozrejme, že nie. Ale to by už ten film trval sedem hodín!"

Kto je Steven Soderbergh

Narodil sa 14. januára 1963 v Georgii

So svojím prvým filmom Sex, lži a video bol nominovaný na Oscara, v roku 1989 s ním zvíťazil na festivale v Cannes

Prvého Oscara dostal za Film Traffic – Nadvláda gangov

Je zároveň producentom a pod pseudonymom Peter Andrews aj kameramanom svojich filmov

Jeho dvorným hercom je najmä George Clooney

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Komerčné články

  1. Mladým sa nič nechce? Rodičia často netušia, ako deti na sebe pracujú
  2. Maldivy mimo sezóny. Dážď prišiel dvakrát, vila za cenu izby
  3. Na Devín kyvadlovou dopravou zadarmo
  4. Za dovolenkové škody vyplatila Allianz o 41 percent viac
  5. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto?
  6. Inšpirujte sa tajomstvom najšťastnejších krajín sveta
  7. Letný literárny výber vložený v denníkoch SME a Korzár
  8. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete?
  1. Stanovisko LESY Slovenskej republiky, š. p.
  2. Maldivy mimo sezóny. Dážď prišiel dvakrát, vila za cenu izby
  3. Apartmány pri mori nie sú len pre smerákov. Kde nájdete lacné?
  4. Na Devín kyvadlovou dopravou zadarmo
  5. Za dovolenkové škody vyplatila Allianz o 41 percent viac
  6. Takto má vyzerať dostupný biznis notebook
  7. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto?
  8. Tajomstvo najšťastnejších krajín sveta
  1. Maldivy mimo sezóny. Dážď prišiel dvakrát, vila za cenu izby 14 926
  2. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto? 4 399
  3. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete? 3 665
  4. Apartmány pri mori nie sú len pre smerákov. Kde nájdete lacné? 3 525
  5. Črevné problémy, pohlavné choroby či poškodenie kože 2 948
  6. Na Devín kyvadlovou dopravou zadarmo 2 896
  7. Ako často treba čistiť fasádu? Niektoré si vystačia samy 2 515
  8. Inšpirujte sa tajomstvom najšťastnejších krajín sveta 2 403
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Mulder a Scullyová opäť hľadajú mimozemšťanov a tentoraz aj strateného syna.

Hudbu pre televízne produkcie začal skladať koncom 70. rokov.


TASR
Americký herec a producent Michael Douglas na filmovom festivale v Karlových Varoch.

Prelet nad kukučím hniezdom má 50 rokov.


ČTK 5
Jiří Bartoška bol riaditeľom filmového festivalu v Karlových Varoch, ktorý zomrel v máji.

Na úvod si prídu pre ocenenia dvaja zahraniční hostia.


TASR

Gallagherovci po rozpade skupiny založili svoje vlastné kapely.


TASR
  1. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (13. - 19.6.1925)
  2. Eva Gallova: Vyšetrovanie podozrivej smrti slávneho maliara Raffaela Santi a druhý raz bol slávnostne pochovaný
  3. Daniel Bíro: Komiksy manga sú v súčasnosti tále populárne a obľúbené. Vedeli ste, že majú charakteristický štýl kresby a čítania?
  4. Melita Gwerková: Keď sa múza stane slávnejšou ako jej obdivovateľ
  5. Zuza Fialová: Viac konzumu - viac nešťastia. Súmrak modernity v dvoch zásadných knihách.
  6. Katarína Mikolášová: Banja Luka je dnes živým centrom kultúry a turistiky
  7. Adriana Boysová: Volajme ho Sam. Vypočutý Bohom.
  8. Martin Šuraba: Harry Potter: Čarodejnícky almanach
  1. Ivan Čáni: Všetci držme huby a nechajme Roberta Fica pracovať! Lebo len on JEDINÝ vie, čo je najlepšie. 27 451
  2. Radko Mačuha: Oslobodenie prichádza z Východnej. 19 141
  3. Michael Achberger: Prestaňte držať diéty! Týchto 7 návykov vám predĺžia život aj zlepšia postavu 18 430
  4. Janka Bittó Cigániková: Cirkev na gynekológii? Žiaľ, Cigániková nepreháňala 17 722
  5. Dušan Koniar: V roku 1989 mala ČSSR 3315 vlastných tankov 10 784
  6. Janka Bittó Cigániková: Zdravotníctvo má liečiť, nie financovať cirkev 7 670
  7. Vladimír Bojničan: Z Devína sa stáva festival kléro-fašistických príšer 5 550
  8. Ján Valchár: Poslušne hlásim, som doma! 5 540
  1. Radko Mačuha: Oslobodenie prichádza z Východnej.
  2. Věra Tepličková: Východná alebo Keď má orientácia na všetky štyri svetové strany trhliny
  3. Marcel Rebro: Nad Kyjivom znovu tma: keď rakety vyvracajú slovenské lži
  4. Roman Kebísek: Kuzmány, Radlinský, Štúr, Pauliny-Tóth chceli ruštinu ako spoločný jazyk Slovanov
  5. Post Bellum SK: Nicholas Winton zomrel pred desiatimi rokmi. Jeho príbeh zostáva inšpiráciou dodnes
  6. Roman Kebísek: Britka objavila hrob Adele Harms, modelky maliara Schieleho
  7. Věra Tepličková: Čím väčšia škola, tým lepšie výsledky...
  8. Radko Mačuha: Auto pre ministerku Šimkovičovú.
SkryťZatvoriť reklamu