Britka Lily Allen nahrala zvláštny popový album. Bulvárom prepieraná speváčka sa na ňom vrátila ako zaujímavá textárka s výborným producentom.
BRATISLAVA. Ako sa robí priemerný pop? Zaplatíte si šikovného producenta a poviete mu, že chcete znieť ako nová Britney Spears alebo Lady GaGa. Ako sa robí vynikajúci pop? Zaplatíte si šikovného producenta a poviete mu, nech si robí, čo chce.
Z garáže do westernuAk takýmto spôsobom pri svojom druhom albume uvažovala obľúbená obeť britského bulváru, urozprávaná speváčka Lily Allen (na snímke EMI), urobila dobre. Pri jej debute sa síce vravelo, že do anglického strednoprúdu vniesla trošku „garážového" zvuku a kdekto v nej chcel vidieť Mika Skinnera s podprsenkou, no väčšina kritikov sa zhodla, že Lily je len ďalším zázrakom s jedným hitom.
Platilo to prinajmenšom do okamihu, keď sa začali šíriť správy, hovoriace, že na druhom albume It's Not Me, It's You bude spolupracovať s Gregom Kurstinom.
Namiesto vyskladania jedenástich pesničiek od hviezdnych producentov ako Timbaland, Danja, Scott Storch či Neptunes dala voľnú ruku jedinému človeku. Kurstin rezignoval na módne naháňanie sa za retrodisko zvukom, a paradoxne tak urobil originálnejší a inovatívnejší album, než do nebies vynášaná Lady GaGa.
S Lily nahrali album, ktorý históriu priznáva otvorene a ktorý si vypožičiava z country i boogie woogie, pritom však ostáva poctivým a dobre robeným strednoprúdom. Príjemným zistením však je, že Lily Allen sa s pomocou všelijakých prístrojov nepokúša o spevácke exhibície. Možno, na rozdiel od Kanye Westa, nestratila súdnosť a jednoducho vie, že jej spev na to jednoducho nemá.
Posunúť, premenovaťAlright, Still, debut Lily Allen sa pred tromi rokmi viezol na prebiehajúcej britskej urban hystérii. Album spájal prvky tanečnej elektroniky s hip-hopom, reggae či karibskou muzikou. Čakalo sa, že čosi podobné dcéra známeho britského herca a komika prinesie aj druhý raz.
Voľba Američana Kurstina však naznačila, že čakať môžeme skôr rozťahané sláky, akordeón a čembalo, ku ktorým sa napokon pridali elektronické bicie a rôzne efekty. Producent, polovica džezpopového dua The Bird and the Bee, už v minulosti pracoval napríklad s Beckom, Kylie Minogue či Red Hot Chilli Peppers. A aj nová Lily vďaka nemu znie viac ako Britney Spears než ako Dizzee Rascal.
Album mal byť hotový už minulý rok v máji, no v auguste sa bulvárom prepieraná Lily spolu s vydavateľstvom rozhodli, že ho vydajú až na začiatku tohto roka.
Možno preto, že koncom apríla vyšiel album Madonne, na november a vianočný trh už boli naplánované albumy Britney Spears a Beyoncé. Allen medzičasom zmenila nielen názvy viacerých pesničiek, ale aj názov samotného albumu. Z pôvodného Stuck on the Naughty Step sa stal It's Not Me, It's You.
Dobré, zlé?Väčšina médií označila druhý album Lily Allen za dobrý až výnimočný. Prestížny britský magazín Uncut však album strhal. Píše, že kým „pri debute bola speváčka rozkošne zatrpknutá, teraz je len nudná a ťažko tomu pomôže mučivý výlet ku country či polke". Observer naopak tvrdí, že album je „krásnou nahrávkou, ktorá definuje súčasnosť".
It's Not Me, It's You je predovšetkým album, ktorý znie inak ako jeho súčasná popová konkurencia. Ktosi túto hudbu nazval antipop. Ak by všetok pop nebol vulgárne hlúpy a mal aspoň takúto hlavu a pätu, nech je pokojne aj anti.
