Guy Cassiers hľadá v divákovi aj umelca

Flámsky divadelník, ktorý bol čerstvo ocenený v rámci Európskej divadelnej ceny, poukazuje na manipuláciu médií.

(Zdroj: ZBYSZEK WARZYNSKI)

„Nezáleží na tom, či je divadlo nové alebo staré. Stále je veľmi živé v reflektovaní toho, čo sa deje mimo neho," reagoval Guy Cassiers na otázku, čo on sám považuje za „novú divadelnú realitu". Práve takto sa totiž volá ocenenie, ktoré si tento ani nie päťdesiatročný divadelník a výtvarník prevzal vo Vroclave v rámci podujatí Európskej divadelnej ceny.

Vo svojich produkciách využíva vo veľkej miere súčasné formy komunikácie, v divadle však prvky bežne známe z počítačov či televízie rozkladá, pričom sa pohráva so zmyslami diváka. Cassiers je presvedčený, že publiku treba dať slobodu a úctu. V divákovi hľadá umelca, očakáva, že si vďaka svojej predstavivosti vyrobí v hlave vlastný film. Vo svojich projektoch používa síce veľa vizuálnych obrazov, ale nie pre ne samy. Dôležitejšie je podľa neho to, čo neukazuje, čo zostáva mimo rámu jeho scénických obrazov.

V produkcii Sunken Red podľa románu Jeroena Brouwersa sa mu podarilo zapojiť diváka do deja veľmi jednoduchými prostriedkami. Na scéne je jediný herec, ktorý takmer nezúčastnene rozpráva o hrôzach, ktoré zažil a zažíva.

Jeho rozprávanie podporené len videoprojekciami sa približuje k antickej dráme - všetky krutosti sa odohrávajú mimo javiska. „Zvolili sme si veľký priestor a snažili sme sa ho zmenšovať, aby divák postupne vstúpil do rozprávača a začal príbeh vidieť jeho očami."

Opisuje, ako sa pri čítaní Brouwersovej knihy najprv hneval na hlavnú postavu, ktorá akoby odmietala s čitateľom komunikovať. Postupne však začal chápať nevyliečiteľné traumy človeka, ktorý prežil detstvo v japonskom koncentračnom tábore. „Na konci knihy som sa takmer hanbil, že som ho spočiatku odsudzoval."

V Sunken Red sa dotkol istého tabu. Sám autor predlohy dokázal vypovedať o svojej vojnovej skúsenosti až v 70. rokoch, potom, ako zomrela jeho matka. „Holanďania boli kolonizátori, urobili v tejto časti sveta sami veľa zlého. Ale o tom, čo zažili v japonských táboroch, sa po vojne veľa nehovorilo, lebo to, čo sa stalo Židom, bolo ešte horšie." Podľa neho môže byť práve vypovedanie podobných tráum úlohou divadla.

Cassiers sa narodil v Antverpách, jeho umelecké referencie sú však takmer ideálne európske - od Onegina až po Prousta. „My Belgičania sme ako chameleóny, boli sme zvyknutí prijímať iné kultúry, aby sme prežili, v škole sa učíme štyri jazyky. Trpíme tým, ale je to aj naša výhoda, možno práve preto sú mnohí naši umelci dnes v Európe takí úspešní."

Hoci sú jeho produkcie výsostne výtvarné, nejde mu len o formálne estétstvo, cez divadlo rieši aj ostré politické otázky. „V mojom meste je veľká väčšina extrémne pravicových voličov. Je pre mňa dôležité hovoriť o moci v súčasnosti."

Jeho diela hovoria o zodpovednosti umelcov, ale aj politikov. Do príbehu Trójskej vojny vložil prejavy Georgea Busha a Donalda Rumsfelda, aby dokázal, že od antických čias sa toho na svete veľa nezmenilo. „Používam v divadle médiá, aby som ukázal ich schopnosť manipulácie. Ak si pozriete moje predstavenie, možno potom pri sledovaní televíznych správ pochopíte spôsob, ako sa ich obsah dostal až k vám," dodáva Cassiers.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Vyberte si dovolenku na Silvestra už teraz
  2. Tipy na rodinné výlety autom po Slovensku
  3. Recept na príjemné ráno od „majstra rozkoší“ Daniela Nekonečného
  4. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty
  5. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  6. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  7. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  8. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  9. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  10. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  1. Equadiff 2017 – svetová konferencia o diferenciálnych rovniciach
  2. Priemerné ceny bytov v júni boli vyššie ako pred rokom
  3. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami
  4. Vyberte si dovolenku na Silvestra už teraz
  5. Tipy na rodinné výlety autom po Slovensku
  6. Modesta Real Estate sprostredkovala pre Emil Frey halu v P3
  7. Recept na príjemné ráno od „majstra rozkoší“ Daniela Nekonečného
  8. K-Classic – značka, ktorá pomáha!
  9. Pred 25 rokmi musela byť jazdenka zo západu
  10. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty
  1. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty 10 497
  2. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 4 743
  3. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou 4 350
  4. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky 4 123
  5. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade 3 854
  6. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami 2 699
  7. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku 2 674
  8. Tipy na rodinné výlety autom po Slovensku 2 394
  9. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou 2 200
  10. Nenaleťte pochybným predajcom jazdeniek 2 098

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Ľutujem, že som vám zabil brata

Aké ponaučenia sa dajú odniesť zo straty blízkeho?

KOŠICE KORZÁR

Vodárne predali pozemky developerovi. Ich šéf tam kúpil 24 bytov

Hreha: Byty sú moja súkromná vec.

TV

Slovensko sa rozlúčilo s profesorom Štefanom Nosáľom

Choreograf zomrel vo veku 90 rokov.

DOMOV

Policajti koncerty neonacistov nezastavili, lebo je to ťažké

Nabehnúť na koncert extrémistov nie je jednoduché.

Neprehliadnite tiež

Slovenský režisér ironizuje americký sen v tarantinovskom štýle

Festival Divadelná Nitra predstavil svoje tohtoročné ťaháky.

Dave Grohl si vyliečil nohu a chce znieť ako Beatles

Ak najočakávanejší album roka v rocku chystajú U2, Foo Fighters sú hneď na druhom mieste.

Peter Kalmus: Naposledy som kosáky a kladivá odstraňoval v roku 1989

František P. nahlásil známeho výtvarníka polícii. Podľa neho poškodzoval Pomník padlým vo vojne.

Slovensko sa rozlúčilo s choreografom Lúčnice Štefanom Nosáľom

Dlhoročný umelecký šéf, choreograf a režisér umeleckého súboru Lúčnica zomrel vo veku 90 rokov v sobotu 22. júla.