BRATISLAVA, BANSKÁ BYSTRICA. Spomínať naraz Mariána Vargu s Andrejom Šebanom nie je náhoda. Majú veľa spoločné. Varga hral roky sám, Šeban k sólovému hraniu dospel tiež, Varga vyšiel z klasiky, Šeban má klasické vzdelanie a nedávno debutoval ako autor skladby pre orchester. A práve Šebana si na comebackové turné Collegia v roku 1997 Varga prizval a istý čas spolu dokonca hrávali aj v duu.
Oba koncerty teda môžu zaujímať podobné publikum. Kým Varga však bude hrať s Fedorom Frešom, Ferom Griglákom a Martinom Valihorom staré skladby, Šeban sa postaví na pódium sám. Bude to veľmi podobný (a zriedkavý) koncert, aký sa v nedeľu odohral v Klube 77 v Banskej Bystrici.
Zaznie hudba, ktorú robí jeden gitarista, ale je pestrá a určená nielen pre gitaristov. Sedí pri nej publikum aj hudobník. Napriek tomu vás dokáže strhnúť, rovnako ako pobaviť. Šeban sa totiž nevydal tradičnou cestou gitarových pretekárov - vie hobľovať hmatník nástroja, ale len vtedy, keď si to žiada hudba, nie po celý večer.
Zo zdravotných patálií už je vonku, rovnako sa zbavuje zbytočných tónov. Je ponorený do hudby, sústredený a uvoľnený zároveň. Spoločnosť mu robí päť gitár, gitarový syntiak a samplery. Potom nemá problém rozohrať svoje staré nápady ešte z éry kapely Demikát, vytvoriť dialóg s ľudovými nápevmi, zaimprovizovať si. Príde na fujarové blues, aj na zvuk hammondu - svojskú poctu Vargovi.
Sála z neho energia dvadsiatnika s nadhľadom muža, ktorému ťahá na päťdesiatku. Dežo Ursiny by mohol byť na svojho spolupracovníka veľmi hrdý. Aj preto, že ho nekopíruje, ale kráča vlastnou cestou.
