y Potkany striech trochu zaskočený. Aforizmov je síce aj v nej dosť, len ich téma je diametrálne odlišná: „Život je postupné snímanie masiek. Po poslednú. Sadrovú.“
Nemožno povedať, že Burič patrí u nás k najznámejším ruským básnikom, jeho tvorbu sme mohli spoznať až po páde komunistického režimu. Rovnako však na tom boli aj jeho krajania, knižne smel doma debutovať až v roku 1989 ako takmer šesťdesiatnik. Burič Burič? Nomen omen? V ruštine to s jeho menom takto nefunguje, no každopádne jeho úsporná, ale o to pôsobivejšia poézia častého obcovania so smrťou príliš nepasovala do doby svetlých zajtrajškov. „V noci som nazrel sebe do okna. A uvidel som, že tam nie som. A pochopil som, že môžem nebyť.“
